Juraj Bartusz – Chy┼ą ma, chy┼ą ma! H─żad├ím v pam├Ąti tv├ír svojej spolu┼żia─Źky S├íry Rosenblumovej, 1995

Juraj Bartusz – Chy┼ą ma, chy┼ą ma! H─żad├ím v pam├Ąti tv├ír svojej spolu┼żia─Źky S├íry Rosenblumovej, 1995

Prezent├ícia diela Juraja Bartusza sa uskuto─Ź┼łuje v r├ímci sprievodn├ęho projektu expoz├şcie intermedi├ílneho a medi├ílneho umenia Prv├ę m├║zeum interm├ędi├ş II ÔÇô Satelit 2018.

Videoin┼ítal├íciu Chy┼ą ma, chy┼ą ma! H─żad├ím v pam├Ąti tv├ír svojej spolu┼żia─Źky S├íry Rosenblumovej autor prv├Ż kr├ít prezentoval na v├Żstave Sen o m├║zeu? v Pova┼żskej gal├ęrii umenia v roku 1995. Spolu so star┼íou in┼ítal├íciou Marschieren marsch! (1993), vystavenou v aktu├ílnej expoz├şcii Prv├ę m├║zeum interm├ędi├ş II (Medzi inform├íciou a pam├Ą┼ąou), ide o ojedinel├ę pr├şspevky intermedi├ílneho umenia 90. rokov, ktor├ę sa reflektuj├║ problematiku tzv. historickej a kolekt├şvnej pam├Ąte, no predov┼íetk├Żm upozor┼łuj├║ na hrozbu jej zlyhania a jeho n├ísledkov. Obe nes├║ siln├║ osobn├║ linku v spr├ştomnen├ş sk├║senost├ş autora s II. svetovou vojnou. V pr├şpade diela Chy┼ą ma, chy┼ą ma! H─żad├ím v pam├Ąti tv├ír svojej spolu┼żia─Źky S├íry Rosenblumovej je nemo┼żnos┼ą /neschopnos┼ą pam├Ąta┼ą (a tie┼ż pripom├şna┼ą si) t├║to celosvetov├║ traumu spodoben├í ako vizu├ílna metafora ÔÇô v neust├ílych pokusoch spomen├║┼ą si na tv├ír spolu┼żia─Źky ┼żidovsk├ęho p├┤vodu, ktorej podobu sa v├Żtvarn├şk znova a znova pok├║┼ía nakresli┼ą. Po form├ílnej str├ínke je dielo osobit├Żm prepojen├şm performancie a in┼ítal├ície. Kore┼íponduje tak nielen s uvedenou in┼ítal├íciou Marschieren marsch!, ale tie┼ż koncepciou aktu├ílnej expoz├şcie PMI II venovanej pam├Ąti – fenom├ęnu, ktor├Ż v aktu├ílnom umen├ş silno rezonuje a spr├ştom┼łuje jeden s paradoxov s├║─Źasnej spolo─Źnosti: zaoberanie sa hist├│riou je toti┼ż aj prejavom obavy z bud├║cnosti. Aj tento aspekt aktu├ílneho umenia obe in┼ítal├ície Juraj Bartusza z 90. rokov v mnohom predzna─Źili.

Prof. Juraj Bartusz, akad. soch. (*1933) v rokoch 1954 ÔÇô 1956 ┼ítudoval na Vysokej ┼íkole um─Ťleckopr┼»myslovej v Prahe, v rokoch 1959 ÔÇô 1961 na Akademii v├Żtvarn├Żch um─Ťn├ş v Prahe. Jeho tvorba zah┼Ľ┼ła kon┼ítruktivistick├ę plastiky, realiz├ície ak─Źn├ęho a konceptu├ílneho umenia, site-specific umenie, in┼ítal├ície, soch├írske realiz├ície pre verejn├Ż priestor. V 80. rokoch vst├║pil do jeho tvorby ─Źas ÔÇô za─Źal vytv├íra┼ą ─Źasovo limitovan├ę ma─żby a kresby, modelova┼ą energick├Żm z├ísahom: h├ídzan├şm teh├íl do tuhn├║cej sadry, ├║dermi latou ─Źi gumen├Żm p├ísom. Od 90. rokov vytv├íra in┼ítal├ície, ktor├Żmi kriticky komentuje ekologick├ę, etick├ę a historick├ę skuto─Źnosti. Vystavoval na prest├ş┼żnych prehliadkach doma i v zahrani─Ź├ş, jeho diela s├║ zast├║pen├ę v zahrani─Źn├Żch zbierkach: Albertina Viede┼ł, Kass├ík Lajos Eml├ękm├║zeum Budape┼í┼ą, Narodn├ş galerie v Prahe, Galerie der Stadt Esslingen, na Slovensku: v SNG v Bratislave, V├Żchodoslovenskej gal├ęrii v Ko┼íiciach, v zbierke Prvej slovenskej investi─Źnej skupiny a. s., Stredoslovenskej gal├ęrii v Banskej Bystrici a ─Ćal┼í├şch. Pedagogicky p├┤sob├ş na Katedre v├Żtvarn├Żch umen├ş a interm├ędi├ş FU TU v Ko┼íiciach. ┼Żije v Ko┼íiciach.

Projekt z verejn├Żch zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Fond na podporu umenia je hlavn├Żm partnerom projektu
Prezentovan├ę dielo je majetkom autora.

Ilona N├ęmeth – V4 26th ANNIVERSARY, 2017

Ilona N├ęmeth – V4 26th ANNIVERSARY, 2017

Prezent├ícia diela Ilony N├ęmeth sa uskuto─Ź┼łuje v r├ímci sprievodn├ęho projektu expoz├şcie intermedi├ílneho a medi├ílneho umenia Prv├ę m├║zeum interm├ędi├ş II Satelit 2018.

Po─Ź├şta─Źov├í anim├ícia V4 26th Anniversary (26. v├Żro─Źie Vy┼íehradskej ┼ítvorky) zobrazuje v├Żsek z mapy, v ktorom sa nach├ídzaj├║ ┼ít├íty Po─żsko, ─îesko, Ma─Ćarsko a Slovensko. Krajiny v roku 1991 (Slovensko a ─îesko vtedy ako spolo─Źn├Ż ┼ít├ít) zalo┼żili alianciu V3 (Vy┼íehradsk├í trojka), po rozdelen├ş ─îSFR (1993) sa aliancia naz├Żva V4. Jej vznik podmienila snaha spolupracova┼ą v procese eur├│pskej integr├ície. Po vstupe kraj├şn do Eur├│pskej ├║nie (2004) sa misia aliancie zadefinovala ako s├║stredenie sa na upev┼łovanie stability a vz├íjomnej kooper├ície v ┼íir┼íom regi├│ne strednej Eur├│py.
V anim├ícii mapa v├Żseku Eur├│py s krajinami V4 prech├ídza deform├íciou, odstup┼łovanou ubiehaj├║cimi rokmi na ─Źasomiere. Odrat├║va roky od zalo┼żenia aliancie a┼ż po rok 2026, v ktorom by V4 mala osl├ívi┼ą 35. v├Żro─Źie existencie. Deform├ícia mapy, v ktorej sa vo fin├íle ├║zemia ─Źlensk├Żch ┼ít├ítov V4 scvrkn├║ do malej ─Źervenej ┼íkvrny pripom├şnaj├║cej v├Żlevku, alebo expres├şvnej┼íie povedan├ę, rektum, funguje aj reverzne ÔÇô nasp├Ą┼ą do pomyseln├ęho ┼ítartu, kde mapu m├┤┼żeme op├Ą┼ą vidie┼ą v re├ílnej mierke.
Anim├ícia je parafr├ízou toho, ako m├┤┼żu ide├íly smeruj├║ce vytvoreniu a udr┼żaniu modelu kooper├ície a porozumenia, atrofova┼ą – pr├şpadne a┼ż zanikn├║┼ą. Je svoj├şm sp├┤sobom ─Źasozbern├í ÔÇô manipul├ícia mapy n├ís nab├ída uvedomi┼ą si postupn├Ż odklon od solid├írnosti, vz├íjomn├ęho pochopenia a tolerovania inakosti – skuto─Źnost├ş, ktor├ę sa nielen u n├ís, ale aj v okolit├Żch krajin├ích, od roku 1990 st├ívaj├║ ─Źoraz viac re├ílnymi. Anim├ícia odkazuje aj na to, ┼że stredoeur├│pske ┼ít├íty s├şce pre┼íli procesom integr├ície k Eur├│pe, (v 90. rokoch sa k nej intenz├şvne hl├ísilo aj Slovensko – odvol├ívan├şm sa najm├Ą na to, ┼że sa nach├ídza v jej strede), no z├írove┼ł v nich ─Źoraz viac silnej├║ pr├şklony k nacionalizmu a xenof├│bii. Akoby t├Żm krajiny V4 nastavovali zna─Źne pokriven├ę zrkadlo paktu o priate─żstve a spolupr├íci, ktor├Ż pr├íve vo Vy┼íehrade v roku 1335 uzavreli kr├íli Karol I. R├│bert (Uhorsko), J├ín Luxembursk├Ż (─îechy), Kazim├şr III. (Po─żsko).
Dielo Ilony N├ęmeth je vystaven├ę v r├ímci roz┼í├şrenej prezent├ície expoz├şcie Prv├ę m├║zeum interm├ędi├ş II Medzi inform├íciou a pam├Ą┼ąou. Pr├íve zaoberanie sa pam├Ą┼ąou je jedn├Żm d├┤le┼żit├Żch diskurzov s├║─Źasn├ęho umenia. Hoci sa anim├ícia neodvol├íva na udalosti II. svetovej vojny (ako v pr├şpade viacer├Żch diel z expoz├şcie), podobne nar├íba s problematikou historickej pam├Ąte ÔÇô poukazuje nielen na ned├ívnu minulos┼ą, no i na to ako pam├Ą┼ą ako spolo─Źensk├Ż kon┼ítrukt m├┤┼że slabn├║┼ą a vytr├íca┼ą sa. Takisto je nemilosrdnou v├şziou bud├║cnosti: obrazne (skrz mot├şv rekta ─Źi odtoku) ukazuje, kam m├┤┼że dospie┼ą postupn├í elimin├ícia s├║dr┼żnosti, kooper├ície a re┼ípektu v spolo─Źnosti i v politike, je teda zobrazen├şm i toho, ako sa vzne┼íen├ę ide├íly vytr├ícaj├║, ─Źi sa st├ívaj├║ mal├Żmi i nepotrebn├Żmi. V s├║vislosti s aktu├ílnym dian├şm oh─żadom paktu o migr├ícii (Marak├ę┼í), nielen u n├ís, ale i okolit├Żch krajin├ích, t├íto anim├ícia, ktor├í ukazuje na devalv├íciu my┼ílienok o spolupr├íci a proeur├│pskom uva┼żovan├ş, z├şskava intenz├şvnej┼íiu aktu├ílnos┼ą.

Ilona N├ęmeth (*1963) vst├║pila na v├Żtvarn├║ sc├ęnu za─Źiatkom 90. rokov 20. storo─Źia in┼ítal├íciami a dielami site-specific, o viacer├Żch z nich bolo mo┼żn├ę, okrem in├Żch interpreta─Źn├Żch vrstiev, uva┼żova┼ą aj ako o postfeministick├Żch. V jej tvorbe je v┼íak u┼ż dlh├Ż ─Źas v├Żrazn├í anga┼żovan├í ─Źrta. Dielami sa vyjadruje sa k aktu├ílnym spolo─Źensk├Żm t├ęmam ÔÇô dot├Żkaj├║ sa moci, manipul├ície m├ędiami, intolerancie vo─Źi minorit├ím a vo v┼íeobecnosti disponuj├║ ─Źitate─żn├Żm sociologick├Żm rozmerom. Dosah jej diel v├Żrazne podporuje aj ich realiz├ícia vo verejnom priestore. Jej aktu├ílnu tvorbu tie┼ż charakterizuje s├║stredenie sa na kontexty (spolo─Źensk├ę, historick├ę) pr├şslu┼ín├ęho prostredia a d├┤le┼żit├║ rolu v nich zohr├íva aj aplik├ícia jej vlastnej sk├║senosti z dan├ęho miesta. V roku 2018 sa stala laure├ítkou Ceny Nad├ície Tatrabanky za v├Żstavu Eastern Sugar.

Projekt z verejn├Żch zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Fond na podporu umenia je hlavn├Żm partnerom projektu
Prezentovan├ę dielo je majetkom autorky.

Stano Mas├ír ÔÇô Portr├ęty in┼ítit├║ci├ş, 2017

Stano Mas├ír ÔÇô Portr├ęty in┼ítit├║ci├ş, 2017
(s├ęria ART PLAN – PDF)

Pr├şspevok Stana Mas├íra Portr├ęty in┼ítit├║ci├ş (s├ęria ART PLAN), 2017 je s├ęriou malieb ako al├║zi├ş/pripodoben├ş naviga─Źn├Żch tabuliek z┬áprest├ş┼żnych m├║ze├ş umenia v┬áEur├│pe. Vych├ídza z┬ál├şnie jeho programu, v┬áktorej sa zam├Ż┼í─ża nad mechanizmami prezent├ície vizu├ílneho umenia, kde svet, obrazne povedan├ę: ÔÇ×zaÔÇť umen├şm, ktor├ę m├┤┼żeme be┼żne vidie┼ą vo┬áv├Żstavn├Żch miestnostiach, nie je druhotn├Ż, naopak je d├┤le┼żitou s├║─Źas┼ąou tohto komplexu ÔÇô av┼íak nevidite─żnou a┬ázdanlivo nepodstatnou. Umelec vybran├ę tabu─żky (napr├şklad Fortsetzung der Austellung ÔÇô Exhibition continues z┬áHamburger Banhoff/Staatliche Museen v┬áBerl├şne), so zachovan├şm pr├şslu┼ín├ęho typu p├şsma a┬ágrafiky, prepisuje do malieb v├Ą─Ź┼í├şch form├ítov ÔÇô ─Ź├şm ich situuje do poz├şcie auton├│mnych umeleck├Żch diel. Z├írove┼ł ich pr├ştomnos┼ą v PGU ┼Żilina, umiestnen├ę s├║ pod─ża danost├ş jej pr├şstupov├Żch a┬ákomunika─Źn├Żch priestorov, vytv├íra osobit├║ ÔÇô a┬ánajm├Ą umeleck├║ formu navig├ície n├ív┼ítevn├şka v gal├ęrii.

Em├Âke Vargov├í – Sed├ş┼í mi na mozgu, 2001

Em├Âke Vargov├í (*1965)
Sed├ş┼í mi na mozgu, 2001

interm├ędi├í, objekt, v├Ż┼íka 67 cm, ├ś 107 cm
zo zbierky v spr├íve Pova┼żskej gal├ęrie umenia v ┼Żiline
z├şskan├ę n├íkupom od autorky v roku 2010

To, ┼że autorka vst├║pila na sc├ęnu okolo polovice 90. rokov, je len z├íkladn├Ż identifik├ítor jej tvorby, ktor├Ż ju rad├ş medzi autorky ÔÇô ┼żeny, ktor├ę posunuli dovtedy latentn├║, v na┼íich podmienkach umenia pred rokom 1989 tie┼ż problematicky vn├şman├║, kateg├│riu feministick├ęho umenia do nov├Żch aktualizovan├Żch s├║radn├şc. Bolo to obdobie, ke─Ć aj v slovenskom v├Żtvarnom umen├ş silnela tendencia postfeministick├ęho umenia, ktor├ę je pova┼żovan├ę za jedno z v├Żvojov├Żch ┼ít├ídi├ş feminizmu – tak├ę, ktor├ę odmieta ich radik├ílny jazyk a kladie d├┤raz na rodov├Ż diskurz v umen├ş. Podobne, ako v pr├şpade jej genera─Źn├Żch s├║putni─Źiek, aj tvorba E. Vargovej nar├íba s touto kateg├│riou analytick├Żm a v jej pr├şpade ur─Źite aj ironick├Żm sp├┤sobom.
Pre diela Em├Âke Vargovej je typick├í esenci├ílna feminita ÔÇô ┼żenskos┼ą. Rozhodne je zak├│dovan├í vo v├Żbere materi├ílov, z ktor├Żch autorka realizovala objekty a in┼ítal├ície. Ide o m├Ąkk├ę, nesoch├írske a transparentn├ę materi├íly (najm├Ą vosk, textil, plast, papier), no tie┼ż sa jej tvorbe koncom 90. a za─Źiatkom nult├Żch rokov (medzi ktor├ę patr├ş aj dielo z expoz├şcie PMI III) objavilo uva┼żovanie nad funkcionalitou vec├ş a hranicou medzi umen├şm a funk─Źnos┼ąou ÔÇô i preto realizovala viacero objektov/n├íbytkov, ktor├ę niesli v├Żrazn├Ż prvok personifik├ície ÔÇô napr. s├ęria n├íbytkov ÔÇ×obliekan├ŻchÔÇť do ┼íiat. Z tohto obdobia tie┼ż poch├ídza objekt Med├║za (2000), predstaven├Ż v ┼íamor├şnskej synag├│ge At Home Gallery ÔÇô ┼ílo o nadrozmern├Ż ÔÇ×lusterÔÇť pozo┼í├şvan├Ż z mno┼żstva podprseniek, ÔÇ×vzn├í┼íaj├║ciÔÇť sa v modro osvetlenom priestore ÔÇô v prvom v├Żzname ako odkaz na ┼żeny, ktor├ę v synag├│ge mohli by┼ą pr├ştomn├ę len v tzv. hornej gal├ęrii. V tom obdob├ş sa u autorky stal vidite─żn├Ż seba-referen─Źn├Ż pr├şstup, uva┼żovanie nad (ne)mo┼żnos┼ąou vzniku univerz├ílneho jedinca, v ktorom by spolu existovali zru─Źnosti tradi─Źne ch├ípan├ę ako ┼żensk├ę a mu┼żsk├ę. Prisvojen├şm si t├Żch, ktor├ę patria ÔÇ×silnej┼íiemu pohlaviuÔÇť vytvorila in┼ítal├ície Lagerfeld (2001) v r├ímci v├Żstavy (in)time v PGU v ┼Żiline, kde r├┤zne drobn├ę predmety sp├íjaj├║ce sa s majstrovan├şm (dr├┤tiky, plechov├ę s├║─Źiastky, klie┼íte a ─Ćal┼íie n├íradie) vlo┼żila v geometrickej kompoz├şcii do omietky steny alebo in┼ítal├íciu Padla! (2003), kde v stene nechala (provokat├şvne) zav┼Ľtan├║ v┼Ľta─Źku po jej op├şsan├ş ─Źasti cifern├şka hod├şn.

Objekt/taburet Sed├ş┼í mi na mozgu zaujme prec├şznym ─Źal├║nnick├Żm spracovan├şm – op├Ą┼ą sa k slovu dost├íva ├║vaha nad funkcionalitou umenia, no i ÔÇ×┼żensk├íÔÇť snaha vylep┼íova┼ą a estetizova┼ą ├║─Źelnos┼ą. V├Żrok ÔÇ×sed├ş┼í mi na mozguÔÇť m├┤┼żeme de┼íifrova┼ą ako fragment z pomyseln├ęho s├║boja pohlav├ş ÔÇô stret svetov mu┼ża a ┼żeny s typick├Żmi k├│dmi myslenia, pre ktor├Ż b├Żva charakteristick├í aj miera predpokladan├ęho vz├íjomn├ęho (ne)pochopenia. Objekt vznikol pre v├Żstavu New connection (2001) v NG v Prahe, kde vystavovali v├ş┼ąazi ceny TONAL (dnes Cena Osk├íra ─îepana) a jej ─Źesk├ęho ekvivalentu Ceny Jind┼Öicha Chalupeck├ęho.
Mira Sikorov├í-Puti┼íov├í, kur├ítorka PMI III Ne┼żn├í sila a riadite─żka Pova┼żskej gal├ęrie umenia v ┼Żiline

Z├şskanie diela z verejn├Żch zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

N├íkup diela bol financovan├Ż s pr├şspevkom ┼Żilinsk├ęho samospr├ívneho kraja.

Gabika Binderov├í – East side story, 2003

Gabika Binderová (*1975)
East side story, 2003

video, 9┬┤50┬┤┬┤, farba, zvuk
scen├ír a r├ę┼żia: Gabika Binderov├í, kamera: Miroslav Li┼íka, Gabika Binderov├í
strih: Pavol ─îejka, Patrik Kova─Źovsk├Ż, FX: P. Agat Huba, technick├í spolupr├íca: Erik Binder
zo zbierky v spr├íve Pova┼żskej gal├ęrie umenia v ┼Żiline
z├şskan├ę n├íkupom od autorky v roku 2017

Gabika Binderov├í sa za─Źiatkom nult├Żch rokov etablovala ako autorka in┼ítal├íci├ş, objektov a vide├ş, ktor├ę komunikuj├║ nuansy mikrosveta v├Żtvarn├ş─Źky, ale aj ┼żeny, matky dvoji─Źiek – chlapcov a man┼żelky. Ak by sme jej tvorbu chceli kategorizova┼ą v s├║vislosti s rodov├Żm umen├şm, ktor├ę deklaruje, ┼że kateg├│ria rodu komplexnej┼íia jednotka, nie je dan├í biologicky a je viac soci├ílnym kon┼ítruktom, je nutn├ę na diela Gabiky Binderovej nahliada┼ą aj cez optiku man┼żelsk├ęho umenia, ktor├ę pod─ża v├Żtvarn├ş─Źky a kur├ítorky Lenky Klodovej (CZ) charakterizuje to, ┼że vznik├í a je realizovan├ę v in┼ítitucionalizovanom zv├Ązku. No tie┼ż to, ┼że takto indikuje t├ęmy, ktor├ę zastre┼íuje aspekt partnerstva, kde rod je s├║─Źas┼ąou ┼íir┼íej ┼ík├íly s├║vislost├ş zviazan├Żch s man┼żelstvom (psychologick├Ż, soci├ílny a sociologick├Ż faktor).
Diela Gabiky Binderovej zo za─Źiatku mil├ęnia vznikali jednak ako jej vlastn├ę projekty, no tie┼ż ─Źasto spolupracovala s man┼żelom Erikom Binderom: Mars a Venu┼ía Binder, Kunst-fa (ako Kunst family), v ktor├Żch nech├ívali div├íka (resp. n├ív┼ítevn├şka gal├ęrie ÔÇô najm├Ą v├Żstava 2JA v Mestskej gal├ęrii v Rimavskej Sobote, 2001) vst├║pi┼ą do ich man┼żelsk├ęho mikrosveta. Realizovan├ę boli najm├Ą ako in┼ítal├ície pozost├ívaj├║ce z re├íli├ş z be┼żn├ęho ┼żivota ÔÇô tak aby sprostredkovali odtienky partnerstva, ale aj fyzick├ę ─Źi ment├ílne odli┼ínosti jeho akt├ęrov. V tomto oh─żade s├║ spolo─Źn├ę (na partnerstvo zacielen├ę) projekty dnes u┼ż ex-man┼żelov Binderovcov v na┼íom v├Żtvarnom prostred├ş pionierske, a┼ż o dek├ídu neskor┼íie sa k podobn├ęmu vzorcu umenia, kde nosn├Ż k├│d je partnerstvo/man┼żelstvo, prihl├ísili umelci Pavl├şna Fichta ─îierna a Anton ─îierny vo viacer├Żch spolo─Źn├Żch vide├ích z rokov 2011 ÔÇô 2012.

Video East side story je slovami umelkyne autoportr├ętom. Odzrkad─żuje jej rodinn├ę vz┼ąahy, no jeho d├┤le┼żit├Żm prvkom je aj sociologick├Ż aspekt ÔÇô ukazuje opoz├şciu perif├ęrie, odkia─ż autorka poch├ídza, a centra, kde ako umelky┼ła p├┤sobila a ┼żila. Ide o komprimovan├ę (vizu├ílne zhutnen├ę) road-movie zachyt├ívaj├║ce cestu rodiny Binderovcov z Bratislavy na v├Żchodn├ę Slovensko. Jej slovami je tie┼ż metaforou ka┼żdodennosti – tak ako autorka spam├Ąti pozn├í svoj de┼ł a jeho jednotliv├ę zastavenia, tak aj vlak zo Z├ípadu na V├Żchod a sp├Ą┼ą, m├í svoju pevn├║ a nemenn├║ trasu. Dej filmu je z├ímerne zacyklen├Ż – akt├ęri na konci ich cestovania vyst├║pia na tom istom mieste, kde nast├║pili, akoby sa nikam nedostali, ─Ź├şm sa ─Źas a priestor zmie┼íal do jedn├ęho celku. Dielo bolo zaraden├ę do kolekcie pre v├Żstavu Permanentn├Ż romantizmus (GMB Bratislava, 2003), ktor├í prezentovala romantick├ę pr├şstupy v s├║─Źasnom umen├ş, tie┼ż na v├Żstave Autopoesis (SNG Bratislava, 2006) venovanej aspektu seba-prezent├ície, seba-reflexie, no i seba-m├Żtiz├ície osobnosti umelca.
Mira Sikorov├í-Puti┼íov├í, kur├ítorka PMI III Ne┼żn├í sila a riadite─żka Pova┼żskej gal├ęrie umenia v ┼Żiline

Z├şskanie diela z verejn├Żch zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

N├íkup diela bol financovan├Ż s pr├şspevkom ┼Żilinsk├ęho samospr├ívneho kraja.

Lucia Dovi─Ź├íkov├í – Je vedecky dok├ízan├ę, ┼że…, 2003 a Stronger than Yesterday, 2005

Lucia Dovi─Ź├íkov├í (*1981)
Je vedecky dok├ízan├ę, ┼że si vyber├íme vhodn├ęho darcu genetick├Żch inform├íci├ş pod─ża ur─Źit├Żch krit├ęri├ş, 2003

olej na plátne, 160 x 100 cm

Stronger than Yesterday, 2005
video, PAL, zvuk, farba, 1┬┤26┬┤┬┤
zo zbierky v spr├íve Pova┼żskej gal├ęrie umenia v ┼Żiline
z├şskan├ę n├íkupom od autorky v roku 2017

Autorka vniesla do s├║─Źasnej ma─żby v├Żrazn├Ż k├│d seba-referencie, bola d├┤le┼żitou ─Źas┼ąou jej tvorby, ktorou tesne po polovici nult├Żch rokov vstupovala na v├Żtvarn├║ sc├ęnu a je v nej pr├ştomn├í dodnes. I teraz (po p├Ątn├ístich rokoch od ukon─Źenia ┼ít├║di├ş) je dominantnou akt├ęrkou jej malieb ┼żena v ┼íirokej ┼ík├íle typol├│gie, naozaj m├┤┼żeme pou┼żi┼ą aj v├Żraz ÔÇ×hrdinkaÔÇť (a z├ímerne v ├║vodzovk├ích), ke─Ć┼że pokr├Żva jej rozli─Źn├ę podoby: diev─Źa, man┼żelku, matku, d├┤chodky┼łu, ale aj mytologick├║ bytos┼ą, vampa ─Źi viktori├ínsky model a v poslednom ─Źase aj typ, ktor├Ż (zdanlivo) p├┤sob├ş submis├şvne. Av┼íak st├íle n├ís prekvapuje talent umelkyne bez pr├şkras pomenova┼ą vybran├║ skuto─Źnos┼ą a vypointova┼ą ju. Pred ─Źasom som o ma─żb├ích Lucie Dovi─Ź├íkovej p├şsala, ┼że s├║ podvratn├ę ÔÇô a nikdy nimi ani neprestali by┼ą. Av┼íak, ani nie tak t├ęmy, ktor├Żm sa venovala a venuje (be┼żne by sme ich ozna─Źili ako int├şmne a s─Źasti st├íle tabuizovan├ę ─Źi dokonca vn├şman├ę ako nepodstatn├ę – ke─Ć┼że ide napr. o telesnos┼ą pozmenen├║ materstvom, mesa─Źn├Ż cyklus, strach a bezradnos┼ą pri starosti o novorodenca, peripetie pri doj─Źen├ş, sexu├ílne fant├ízie, nechu┼ą upratova┼ą dom├ícnos┼ą, at─Ć.), s├║ t├Żm podvratn├Żm prvkom. Je n├şm jej priamo─Źiaros┼ą, akou k nim pristupuje, ─Ź├şm men├ş perspekt├şvu, akou na (svoje vlastn├ę) ┼żensk├ę mikrosvety nazer├íme. A pr├íve zmeny perspekt├şvy s├║ t├Żmi spom├şnan├Żmi pointami.

Z├şskanie dvojice ma─żby a videa by sa mohlo zda┼ą riskantn├Żm krokom, ke─Ć┼że ide o juven├şlie ÔÇô obe diela autorka vytvorila e┼íte po─Źas ┼ít├║di├ş. Obe s├║ v┼íak ÔÇô protof├ízou, predstup┼łom jej seba-referencie. Video Stronger than Yesterday (v roku jeho vzniku autorka absolvovala st├í┼ż v Ateli├ęri priestorov├Żch komunik├íci├ş u A. ─îierneho na V┼áVU – z toho ─Źasu poch├ídza nieko─żko vide├ş – mo┼żno menej zn├ímych, av┼íak minim├ílne z h─żadiska m├ędia d├┤le┼żit├Żch pendantov jej malieb) je postaven├ę na prisvojen├ş si vizu├ílu a zvukovej stopy filmu re┼żis├ęra Jamesa Camerona Terminator. Je expres├şvne ladenou a metaforickou uchopenou reakciou ┼żeny, ktor├í bezv├Żchodiskovos┼ą vz┼ąahu k mu┼żovi rie┼íi radik├ílnym vzdan├şm sa ─Źasti seba samej. Obdobn├Ż prvok ÔÇ×skenovaniaÔÇť reality okom kyborga – ako ironicko-kritick├ę hodnotenie povahov├Żch vlastnost├ş a telesn├Żch kval├şt b├Żval├Żch partnerov a z├írove┼ł sebereflexiu ich ÔÇ×v├ŻberovÔÇť, autorka pou┼żila aj v ma─żbe – Je vedecky dok├ízan├ę, ┼że si vyber├íme vhodn├ęho darcu genetick├Żch inform├íci├ş pod─ża ur─Źit├Żch krit├ęri├ş. Obe diela vytv├íraj├║ tematick├Ż diptych, ktor├ęho leitmot├şvom (okrem prvku v tom ─Źase rodiacej sa radik├ílnej seba-referencie u autorky) je aj forma privlastnenia si vizu├ílneho mot├şvu z ak─Źn├ęho filmu.
Mira Sikorov├í-Puti┼íov├í, kur├ítorka PMI III Ne┼żn├í sila a riadite─żka Pova┼żskej gal├ęrie umenia v ┼Żiline

Z├şskanie diela z verejn├Żch zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

N├íkup diela bol financovan├Ż s pr├şspevkom ┼Żilinsk├ęho samospr├ívneho kraja.

Eva Filov├í – Bez rozdielu, 2001

Eva Filová (*1968)
Bez rozdielu, 2001

6 tetrapakov├Żch objektov, tla─Ź, laminovan├Ż papier, su┼íen├ę mlieko
zo zbierky v spr├íve Pova┼żskej gal├ęrie umenia v ┼Żiline
z├şskan├ę n├íkupom od autorky v roku 2017

Diela Evy Filovej prekra─Źuj├║ hranicu konceptu radik├ílneho s├║kromia h├ídam najviac a v jej pr├şpade naozaj plat├ş tvrdenie, ┼że s├║kromn├ę/osobn├ę/┼żensk├ę je politick├ę. Vykro─Źen├şm von je konzekventn├Ż kritick├Ż pr├şstup k vybran├Żm aspektom spolo─Źenskej, kult├║rnej a politickej reality na Slovensku, ktor├ę komentuje ve─żmi otvorene, v ─Źom pramen├ş podstata jej provokat├şvneho v├Żtvarn├ęho jazyka.
Eva Filov├í pri realiz├ícii intermedi├ílnych foriem diel siaha po prvkoch, ktor├ę jednak na s├║kromie odkazuj├║ ÔÇô napr. s├ęria kusov oble─Źenia v ─îB (ne)farebnosti, pozost├ívaj├║ca z kusov spodnej bielizne, opatren├Żch term├şnmi poch├ídzaj├║cimi z opozitne stojacich liber├ílnych a konzervat├şvnych t├íborov (celib├ít, pro-choice, odluka, registrovan├ę partnerstvo, at─Ć.) ÔÇô v s├ęrii Anga┼żovan├Ż ┼íatn├şk (2006 ÔÇô 2014), ─Źi poch├ídzaj├║ z politicko-spolo─Źenskej sf├ęry ÔÇô ako nepou┼żit├ę volebn├ę l├şstky, ktor├ę ilustrovala erotick├Żmi kresbami (s├ęria Sladk├ę zajtraj┼íky, 1992 ÔÇô 2002). No tie┼ż tak├ę, ktor├ę podr├Żvaj├║ st├íle pr├ştomn├║ ÔÇ×ostalgiuÔÇť ÔÇô polystyr├ęnov├ę p├şsmen├í z agita─Źn├Żch n├ísteniek, z ktor├Żch v┼íak sklad├í sarkastick├ę a podvratn├ę texty (Ve─żk├Ż testament, 2003).
Videotvorbu autorky podobne charakterizuje radik├ílny akcent. Autorka (a v tomto pr├şpade u┼ż naozaj ide aj o anga┼żovan├Ż pr├şstup) vyjadruje podporn├Ż n├ízor na slobodn├║ vo─żbu ┼żeny v ot├ízkach interrupcie a tie┼ż reaguje na ├║zke prepojenie slovenskej politiky s katol├şckou cirkvou (video Mo┼żnos┼ą vo─żby, 2003), osobitou linkou je podvratn├ę dekon┼ítruovanie rodov├Żch stereotypov, ktor├ę s├║ najm├Ą v slovensk├Żch ─żudov├Żch trad├şci├ích, napr. ┼íiba─Źke – vo videu Inici├ícia plodnosti (2003), ktor├ę realizovala s v├Żtvarn├şkom Petrom Kalmusom.

S├ęria objektov Bez rozdielu vznikla pre v├Żstavu Ve─żk├ę mlieko (Nitrianska gal├ęria), ktorej jednoduch├Ż koncept ÔÇô vysklada┼ą v├Żstavu z autorsk├Żch reakci├ş a interpret├íci├ş na t├ęmu mlieka, bol v├Żtvarn├şckou iniciat├şvou. V├Żstava predznamenala nasleduj├║ce galeristick├ę a kur├ítorsk├ę aktivity v├Żtvarn├şkov v nult├Żch rokoch (napr. vznik bratislavskej Gal├ęrie HIT), ale s├║─Źasne bola d├┤kazom, ┼że aj ban├ílny koncept m├┤┼że dospie┼ą ku osobit├ęmu v├Żsledku. Realiz├ícia autorky je z form├ílnej str├ínky ├║plne v intencii t├ęmy ÔÇô s├║ to tetrapakov├ę ┼íkatule (be┼żne plnen├ę mlie─Źnymi produktami, tu naplnen├ę su┼íen├Żm mliekom, a st├íle sa vyzna─Źuj├║ce pr├şslu┼ínou v├┤┼łou). Av┼íak pri spracovan├ş/redizajne obalov autorka vyu┼żila met├│du privlastnenia si zobrazen├ş poch├ídzaj├║cich z in├Żch sf├ęr ÔÇô od dej├şn umenia a┼ż po porno─Źasopis v estetike typickej pre neokonceptu├ílne umenie, ktor├ę pracuje aj s obrazmi poch├ídzaj├║cimi zo sveta popkult├║ry a reklamy, a t├Żm ironicky okomentovala faktor viacer├Żch funkci├ş ┼żensk├ęho tela.
Dielo bolo zaraden├ę kolekcie prezentuj├║cej diela vybran├Żch slovensk├Żch umelk├Ż┼ł na medzin├írodnej prehliadke umenia Gender Check v roku 2009 vo Viedni, ktor├í bola prvou komplexnou v├Żstavou predstavuj├║cou umenie z v├Żchodnej Eur├│py od 60. rokov 20. storo─Źia z h─żadiska t├ęmy gendrov├Żch (rodov├Żch) rol├ş.
Mira Sikorov├í-Puti┼íov├í, kur├ítorka PMI III Ne┼żn├í sila a riadite─żka Pova┼żskej gal├ęrie umenia v ┼Żiline

Z├şskanie diela z verejn├Żch zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

N├íkup diela bol financovan├Ż s pr├şspevkom ┼Żilinsk├ęho samospr├ívneho kraja.

Anetta Mona Chi┼ča a Lucia Tk├í─Źov├í – 10 tipov pre v├Żchodoeur├│pske ┼żeny, 2006

Anetta Mona Chi┼ča (*1975) a Lucia Tk├í─Źov├í (*1977)
10 tipov pre v├Żchodoeur├│pske ┼żeny, 2006

pero na papieri, 5 ks á 21 x 29,7 cm
zo zbierky v spr├íve Pova┼żskej gal├ęrie umenia v ┼Żiline
z├şskan├ę k├║pou od autoriek v roku 2010

Dvojica umelk├Ż┼ł – ako uv├ídza histori─Źka umenia srbsk├ęho p├┤vodu Bojana Peji─ç, pred viac ne┼ż dvadsiatimi rokmi zalo┼żila ÔÇ×politiku priate─żstvaÔÇť, prostredn├şctvom ktor├ęho realizovali kooperat├şvnu tvorbu. V s├║─Źasnosti, po odkryt├ş mnoh├Żch jej vrstiev a sp├┤sobov uva┼żovania autoriek, je zrejm├ę, ┼że to, ─Źo ju charakterizuje a sce─żuje, je rezistencia vo─Źi ÔÇ×postpolitick├ęmu a postfeministick├ęmu svetu, vyjadrenie feministick├ęho skepticizmu, odha─żovanie v h─║bke p├┤sobiacej kapitalistickej moci a spochyb┼łovanie jej ├║─Źinkov na umeleck├║ tvorbu a spolo─Źnos┼ą, ako ju pozn├ímeÔÇť (B. Peji─ç).

Na za─Źiatku nult├Żch rokov bola ich spolo─Źn├í tvorba vn├şman├í ako pokra─Źovanie v l├şnii umenia venovan├ęho rodovej problematike, no u┼ż vtedy sa stalo vidite─żn├ę vymedzovanie sa vo─Źi nej, ke─Ć┼że autorky viacer├Żmi dielami dekon┼ítruovali kateg├│rie postfeministick├ęho a feministick├ęho umenia ÔÇô ─Źo vyjadrili aj organizovan├şm kur├ítorskej v├Żstavy (v prenesenom v├Żzname bola vlastne ich dielom) The room of their own (2003), ktor├í tento postoj nastavila na dlh┼í├ş ─Źas. Ich umenie, vz┼ąah k nemu a tie┼ż aj cestu k prieniku (ich) umenia do hlb┼íie akceptovan├Żch ┼ítrukt├║r, nielen na slovenskej, ale aj medzin├írodnej v├Żtvarnej sc├ęne, je nutn├ę vn├şma┼ą aj v s├║vislosti s ich poz├şciou v├Żtvarn├ş─Źok poch├ídzaj├║cich z b├Żval├ęho Ostblocku. A pr├íve prieniku mimo domovsk├Żch s├║radn├şc (─Źo nemus├ş plati┼ą a priori len pre v├Żtvarn├ş─Źky) sa autorky na ─Źas venovali: sk├║man├şm fungovania in┼ítit├║cie umenia a siete pr├ştomn├Żch vz┼ąahov okolo nej. S├║─Źas┼ąou tohto programu je aj s├ęria vide├ş Dialektiky podrobenia (DiaIectics of subjection # 2 a # 4) z rokov 2005 a 2006, kde v ─żahk├Żch ÔÇ×babsk├ŻchÔÇť konverz├íci├ích posudzuj├║ kur├ítorov a d├┤le┼żit├Żch svetov├Żch politikov len na z├íklade telesn├Żch vlastnost├ş a pr├ş┼ąa┼żlivosti ÔÇô atakuj├║ tak moc a vplyv vlastn├Żmi (┼żensk├Żmi) zbra┼łami.

Seba-relativizuj├║cim pr├şstupom, protire─Źen├şm, nadh─żadom nad situ├íciou, no spochyb┼łovan├şm d├┤le┼żitej prehliadky umenia, a t├Żm aj mechanizmov a procesov, ktor├ę sa s ┼łou sp├íjaj├║, bola ├║─Źas┼ą dvojice na Bien├íle v Ben├ítkach (2011). Na prie─Źel├ş Rumunsk├ęho pavil├│nu umiestnili rukou nap├şsan├Ż text 80:20, pri─Źom tento pomer vyjadroval 20 % ich d├┤vodov, pre─Źo neby┼ą na Bien├íle (rozp├şsan├Żch v nieko─żk├Żch bodoch) a podobne rozp├şsan├Żch 80 % d├┤vodov, pre─Źo sa na ┼łom nach├ídza┼ą.
Miera uplatnenia sa, vybudovanie si svojej poz├şcie (a kari├ęry) je aj lajtmot├şvom diela 10 tipov v├Żchodoeur├│pske ┼żeny. Autorky subverz├şvnym sp├┤sobom komentuj├║ problematiku imigrantsk├Żch minor├şt, ktor├ę sa sna┼żia pracova┼ą a (pre)┼żi┼ą v z├ípadnej Eur├│pe. Projekt vych├ídza z cynickej ├║vahy nad fungovan├şm sveta na z├ípade, v ktorom sa d├í ve─ża dosiahnu┼ą cez osobn├ę vz┼ąahy. Prisp├┤soben├ę piatim v├Żchodoeur├│pskym (postsocialistick├Żm) kontextom a jazykom (slovensky, ─Źesky, po─żsky, rumunsky a ma─Ćarsky), prezentovan├ę bez anglick├ęho prekladu, tipy pozost├ívaj├║ z vymenovania r├┤znych mo┼żn├Żch strategick├Żch ÔÇ×┼ąahovÔÇť ÔÇô myslen├Żch samozrejme s d├ívkou patri─Źnej ir├│nie, na ktor├ę sa ┼żeny z v├Żchodn├Żch a stredn├Żch kraj├şn Eur├│py m├┤┼żu s├║stredi┼ą – v snahe prerazi┼ą v z├ípadnom svete.
Mira Sikorov├í-Puti┼íov├í, kur├ítorka PMI III Ne┼żn├í sila a riadite─żka Pova┼żskej gal├ęrie umenia v ┼Żiline

Z├şskanie diela z verejn├Żch zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

N├íkup diela bol financovan├Ż s pr├şspevkom ┼Żilinsk├ęho samospr├ívneho kraja.

Ladislav ─îarn├Ż – ┼Żehlenie pre mu┼żov, 2004

Ladislav ─îarn├Ż (*1949)
┼Żehlenie pre mu┼żov (z cyklu Dom├íce pr├íce pre mu┼żov), 2004

interakt├şvna zvukov├í in┼ítal├ícia, doska na ┼żehlenie, ┼żehli─Źka, PC, kabel├í┼ż, k├┤┼í s bieliz┼łou
zo zbierky Pova┼żskej gal├ęrie umenia v ┼Żiline
z├şskan├ę n├íkupom od autora v roku 2017

Ladislav ─îarn├Ż v rozhovore o svojej tvorbe v priamej s├║vislosti s in┼ítal├íciou uviedol, ┼że je v─Ćaka nej ÔÇ×niektor├Żmi ┼żenami upodozrievan├Ż, ┼że je esencialistick├Ż feminista.ÔÇť Tento pr├şvlastok sa t├Żka aj jeho ─Ćal┼íej interakt├şvnej in┼ítal├ície Vys├ívanie pre mu┼żov (2001), spolu patria do s├ęrie Dom├íce pr├íce pre mu┼żov. Ak by sme na t├║to s├ęriu, resp. dvojicu pr├íc nazerali optikou t├ęmy, naozaj tvor├ş ojedinel├║ kateg├│riu diel, v ktorej autor ÔÇô z poz├şcie mu┼ża ÔÇô reflektuje na problematiku delenia rodov├Żch rol├ş a im prisl├║chaj├║cich ─Źinnost├ş vykon├ívan├Żch ┼żenami a mu┼żmi. Ideov├Żm predchodcom tejto in┼ítal├ície je spom├şnan├ę dielo, kde sa div├íkovi prostredn├şctvom vys├ívania koberca v zatemnenej miestnosti odkr├Żval ├║ryvok textu umelkyne M├ęreth Oppenheim, v ktorom hovor├ş, ┼że od ─Źias zriadenia patriarch├ítu mu┼żi pova┼żuj├║ svoju ┼żensk├║ str├ínku za nie─Źo menejcenn├ę a projektuj├║ ju do ┼żien, tie s├║ potom n├║ten├ę pre┼ż├şva┼ą svoju vlastn├║ ┼żenskos┼ą dvojn├ísobne ÔÇô s├║ akoby ┼żenami na druh├║. Z h─żadiska formy diela ÔÇô interakt├şvna in┼ítal├ícia, je pokra─Źovan├şm skupiny diel umelca, v ktor├Żch pracuje s textom: t├Żka sa jeho v├Żznamu, problematickosti spojenej s jeho vn├şman├şm, no tie┼ż v├Żkladu a nemo┼żnosti ho uchopi┼ą ÔÇô ─Źo autor demon┼ítroval t├Żm, ┼że pri interakcii s in┼ítal├íciou (vys├ívan├şm) nebolo mo┼żn├ę ho od─Ź├şta┼ą cel├Ż ÔÇô pod UV svetlom v trubici vys├íva─Źa sa na koberci objavila v┼żdy len pr├şslu┼ín├í ─Źas┼ą, bol vytvoren├Ż fosforuj├║cou farbou. Pr├íca so svetlom v r├┤znych form├ích: zrkadlenie, odraz, no i na b├íze pop├şsanej techniky jeho vyn├írania sa v tme prostredn├şctvom sveteln├ęho textu, je d├┤le┼żit├Ż indik├ítor jeho tvorby.

Dielo ┼Żehlenie pre mu┼żov podobne obsahuje prvok interaktivity ÔÇô priamej fyzickej pr├ştomnosti a ─Źinnosti jedinca (inak pre autora d├┤le┼żit├Ż ─Źinite─ż diel v oblasti in┼ítal├ície), ktor├Ż ju mus├ş vykon├íva┼ą, aby fungovala ÔÇô tlakom ruky na ┼żehli─Źku a jej pos├║van├şm po doske sa ozve pr├şslu┼ín├í zvukov├í stopa. Dielo je v├Żpove─Ćou pod├ívanou z poz├şcie mu┼ża, av┼íak rozhodne nenav├ídza k ├║vah├ím, ┼że by autor, nebodaj s d├ívkou ÔÇ×ma─ŹizmuÔÇť, pritak├íval problematick├ęmu rozde─żovaniu pr├íc v dom├ícnosti na ┼żensk├ę a mu┼żsk├ę. Presne naopak: osobne pova┼żuje toto delenie za rodovo citliv├║ z├íle┼żitos┼ą, ale tie┼ż s pou┼żit├şm jemn├ęho zveli─Źenia smeruje k nar├║┼íaniu a relativizovaniu tejto sch├ęmy, ke─Ć┼że kon┼ítrukt rodu nie je dan├Ż iba biologicky – je nestabilnou a premenlivou kateg├│riou, ale predov┼íetk├Żm ho formuje kult├║rne, no aj n├íle┼żit├ę soci├ílne vz┼ąahy a interakcie.
Mira Sikorov├í-Puti┼íov├í, kur├ítorka PMI III Ne┼żn├í sila a riadite─żka Pova┼żskej gal├ęrie umenia v ┼Żiline

Z├şskanie diela z verejn├Żch zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

N├íkup diela bol financovan├Ż s pr├şspevkom ┼Żilinsk├ęho samospr├ívneho kraja.