Dorota Holubov├í – Adamove jablk├í

Kur├ítorka:┬áKrist├şna Hermanov├í
Miesto konania:┬áPova┼żsk├í gal├ęria umenia v ┼Żiline, v├Żstavn├ę priestory na pr├şzem├ş
Otvorenie v├Żstavy:┬á┼ítvrtok 7. marca o 17 h
Trvanie v├Żstavy: 8. 3. 2024 ÔÇô 27. 7. 2024

Prezentovan├í v├Żstava je v├Żberom zo s├ęrie fotografi├ş s n├ízvom Adamove jablk├í. Dorota Holubov├í sa pri nej zamerala na zobrazenie mu┼żsk├ęho tela, urobila tak cez ┼ít├║diov├ę fotografie aktov.
V├Żber konkr├ętnych fotografovan├Żch modelov je r├┤znorod├Ż; princ├şpom bolo prijatie obrazu mu┼żsk├ęho tela bez idealiz├ície, bez oh─żadu na spolo─Źensk├ę o─Źak├ívania, ako by malo telo vyzera┼ą. Z tohto poh─żadu sa jedn├í o vyzdvihnutie my┼ílienky body positivity ÔÇô prijat├ş vlastn├ęho tela bez predsudkov poch├ídzaj├║cich z okolia.
Adamove jablk├í v┼íak za touto prvou vrstvou skr├Żvaj├║ ─Ćal┼íiu t├ęmu. Mu┼żsk├ę akty s├║ men┼íinov├Żm, pre niekoho mo┼żno nov├Żm ─Źi vyru┼íuj├║cim ┼ż├ínrom. S├ęria tak poukazuje na ve─żmi siln├Ż rodov├Ż stereotyp, ktor├Ż sa opakuje v dejin├ích umenia aj dejin├ích fotografie. V r├ímci neho sme zvyknut├ş v├şda┼ą v gal├ęri├ích a m├║ze├ích odhalen├ę ┼żensk├ę telo ulo┼żen├ę na m├Ąkkej posteli ─Źi div├íne, z ktor├ęho sa stala estetick├í z├íle┼żitos┼ą. Prevzat├şm tohto postupu a jeho aplik├íciou na mu┼żsk├ę telo vznikli fotografie mu┼żov v poloh├ích a p├│zach ─Źasto typick├Żch pre ┼żensk├Ż akt.

V├Żstava je ─Ćal┼í├şm pokra─Źovan├şm sprievodn├ęho programu Satelit, ktor├Ż prezentuje diela umelcov a umelk├Ż┼ł ÔÇô predov┼íetk├Żm mlad┼íej gener├ície. V├Żber diel kore┼íponduje s t├ęmami a zameran├şm expoz├şcie PMI III Ne┼żn├í sila venovanej problematike rodu.

Dorota Holubov├í je portr├ętna a dokument├írna fotografka z Bratislavy, absolventka FF UK v Bratislave a ITF FPF na Slezkej univerzite v Opave (─îR). Bola nieko─żkokr├ít ocenen├í na Slovak Press Photo v kateg├│ri├ş portr├ęt, ka┼żdodenn├Ż ┼żivot, a svet umenia, v roku 2023 z├şskala hlavn├║ cenu GRAND PRIX Slovak Press Photo. Od roku 2016 sa ka┼żdoro─Źne z├║─Źast┼łuje na viacer├Żch kolekt├şvnych aj samostatn├Żch v├Żstav├ích. Je autorkou fotoknihy Neskr├Żvan├í l├íska, prezentuj├║cej fotografie z rovnomennej v├Żstavy z roku 2020. Vo svojej vo─żnej tvorbe sa zameriava na ┼żeny, LGBT komunitu, a z├íkulisie umeleck├ęho sveta.

Kristi├ín N├ęmeth – Krehkos┼ą

Kur├ítorka:┬áKrist├şna Hermanov├í
Miesto konania:┬áPova┼żsk├í gal├ęria umenia v ┼Żiline, v├Żstavn├ę priestory na pr├şzem├ş
Otvorenie v├Żstavy:┬á┼ítvrtok 24. august 2023 o 17 h
Trvanie v├Żstavy: 24. 8. 2023┬á –┬á 27.┬á 1. 2024

Kostrbat├ę slovo, ktor├ę sa l├íme v ├║stach. ┼Ąa┼żk├ę ostr├ę studen├ę p├şsmen├í, ktor├ę treba k sebe opatrne ulo┼żi┼ą.
KREHKOS┼Ą

Dielom v├Żstavy Krehkos┼ą je variabiln├í in┼ítal├ícia Fragile vznikaj├║ca v r├┤znych verzi├ích od roku 2012. Vtedy, e┼íte ako ┼ítudent V┼áVU, sa Kristi├ín N├ęmeth za─Źal zauj├şma┼ą o t├ęmu krehkosti a o materi├íl s touto t├ęmou s├║visiaci ÔÇô kri┼ít├í─ż. Od mamy, bl├şzkych a zn├ímych z├şskal kri┼ít├í─żov├ę objekty ÔÇô poh├íre, v├ízy a karafy, z ktor├Żch za─Źal budova┼ą architektonick├ę zostavy. P├┤vodnou in┼ípir├íciou mu bola ├║vaha o krehkosti ─żudsk├ęho ┼żivota.

Dielo┬áFragile┬áod svojho vzniku pre┼ílo viacer├Żmi v├Żstavami (napr. v├Żstava Fragile, At home Gallery, ┼áamor├şn (2015), v├Żstava Crack, Youth Gallery, Nitra (2017), v├Żstava No Balance, Schemnitz Gallery, Bansk├í ┼átiavnica (2019), a┬áin├ę). Vzh─żadom k┬á─Ćal┼íej Kristi├ínovej tvorbe, ktor├í sa zameriava na v┼íeobecn├ę celospolo─Źensk├ę t├ęmy – hoci niekedy cez ┼żivotn├ę sk├║senosti konkr├ętnych ─żud├ş ÔÇô sa aj dielo Fragile ocitlo v┬ár├┤znych kontextoch. Otvorenos┼ą r├┤znym interpret├íci├ím si dielo ponech├íva v─Ćaka ve─żmi vy─Źistenej forme, a┬ásilnej metaforickosti a┬ásymbolike. Kristi├ín N├ęmeth vytvoril pomn├şk krehkosti, (ako ho vo svojom kur├ítorskom texte z┬ároku 2015 nazval ─Żubo┼í Lehotsk├Ż), ├║pln├Ż pr├íve vo svojom paradoxe.

V kontexte st├ílej expoz├şcie PGU Prv├ę m├║zeum interm├ędi├ş III. Ne┼żn├í sila m├┤┼żeme dielo nazera┼ą optikou rodovej (ne)rovnov├íhy. Na rozdiel od v├Ą─Ź┼íiny diel v expoz├şci├ş, ktor├ę sa k t├ęme rodovej rovnosti a stereotypov vyjadruj├║ konkr├ętne, priamo─Źiaro, surovo a┼ż agres├şvne, dielo Kristi├ína N├ęmetha stoj├ş ako tich├Ż monument, ve─żkolep├Ż a zranite─żn├Ż z├írove┼ł. Rovnako, ako vytvorenie tohto diela, aj h─żadanie balansu stoj├ş ve─ża n├ímahy a vy┼żaduje trpezlivos┼ą.

In┼ítal├ícia Fragile pozost├íva z kri┼ít├í─żov├Żch predmetov, ktor├ę nie s├║ nijako zaisten├ę. Dr┼żia spolu len v─Ćaka gravit├ícii. Rovnov├íha, ktor├í vznikla rukou autora, je evidentne ve─żmi krehk├í a nest├íla. Sleduj├║c tento vz├ícny moment, ktor├ęhokoniec sa ned├í predpoveda┼ą, n├║ti ─Źloveka zataji┼ą dych a uvedomi┼ą si, ┼że harm├│nia (vo vz┼ąahoch, v spolu┼żit├ş, v ┼żivote) nie je kone─Źn├Ż stav.

Kristi├ín N├ęmeth (1983, Dunajsk├í Streda) ┼átudoval na Katedre interm├ędi├ş v Ateli├ęri IN Ilony N├ęmeth, kde dokon─Źil doktorandsk├ę ┼ít├║dium v Ateli├ęri vvv pod veden├şm Martina Pia─Źeka na Vysokej ┼íkole v├Żtvarn├Żch umen├ş v Bratislave. V roku 2015 bol v├ş┼ąazom hlavnej ceny ESSL Art Award, o rok nesk├┤r sa stal finalistom talianskej ceny Art Laguna, v roku 2020 bol jedn├Żm z finalistov Ceny Osk├íra ─îepana a v roku 2022 sa stal laure├ítom ceny Nad├ície Novum. Samostatne vystavoval v in┼ítit├║ci├ích ako Artivist Lab, Praha (2022), Station Gallery, Bratislava (2022), Fait Gallery Preview, Brno (2021), At Home Gallery, ┼áamor├şn (2021, 2019, 2017, 2015), Schemnitz Gallery, Bansk├í ┼átiavnica (2019), Nitrianska gal├ęria (2017), ┼áopa Gallery, Ko┼íice (2017), Hot Dock Gallery, Bratislava (2016) ─Źi SODA Gallery, Bratislava (2010) a bol s├║─Źas┼ąou skupinov├Żch v├Żstav v gal├ęri├ích Kunsthalle Bratislava, Mauve, Viede┼ł, SODA Gallery, Bratislava, Gal├ęria J├ína Koniarka, NTK Praha, Essl Museum, Klosternueburg, Museum of Moscow, SNG, Bratislava ─Źi Contemporary Art Center of Thessaloniki.
Dlhodobo sa venuje t├ęmam s├║visiacim s telesnos┼ąou, identitou a intimitou vo vz┼ąahu k mocensk├Żm ┼ítrukt├║ram. Tvor├ş fotografie, objekty, in┼ítal├ície a re┼ż├şrovan├ę performancie s minimalistickou, ale p├┤sobivou a┼ż sc├ęnografickou estetikou. ┼Żije a pracuje v Bruseli.

SN├ŹVANIE O M├ÜZEU

Spolupr├íca Pova┼żskej gal├ęrie umenia v ┼Żiline s V├Żchodoslovenskou gal├ęriou v Ko┼íiciach.

Pomaly a postupne skladan├Ż pr├şbeh, ktor├Ż hovor├ş o umen├ş po roku 1989. ┼áestn├ís┼ą diel zo zbierky interm├ędi├ş a medi├ílneho umenia s datovan├şm medzi rokmi 1993 ÔÇô 2017 ako s├║─Źas┼ą jednej osobitej ─Źasti zbierkov├ęho fondu Pova┼żskej gal├ęrie umenia v ┼Żiline. Ka┼żd├ę z nich je prezentovan├ę tak, aby prin├í┼íalo nielen n├ívod, ako ho ─Ź├şta┼ą, ale aj inform├ície o jeho ukotven├ş v tvorbe autorky ─Źi autora a jeho kontext v ned├ívnej hist├│rii umenia.

Zbierka interm├ędi├ş a medi├ílneho umenia je st├íle pomerne mladou, je arch├şvom umenia po roku 1989, ─Źo je len nie─Źo viac ne┼ż tridsa┼ą rokov. Segment s podobnou orient├íciou sa nach├ídza h├ídam v ka┼żdej gal├ęrii, no len ve─żmi m├ílo z nich za─Źalo zbierku dobovo pr├şzna─Źn├ęho umenia 90. rokov budova┼ą v ─Źase, ke─Ć bolo ÔÇ×┼żiv├ęÔÇť a kur├ítorsky ÔÇ×neohmatan├ęÔÇť, ale pre tak├║to formu zhodnocovania (v poz├şcii zbierkov├ęho predmetu) pokladan├ę za d├┤le┼żit├ę a nevyhnutn├ę. Toto rozhodnutie je logick├Żm vy├║sten├şm zamerania gal├ęrie na s├║─Źasn├ę umenie: objekt, in┼ítal├íciu a ich f├║zi├ş s videom) a vz├ícneho synergick├ęho efektu v spolupr├ícach medzi umelcami a gal├ęriou: pri realiz├íci├ích v├Żstav, vyd├ívan├ş publik├íci├ş a predov┼íetk├Żm pri zak├║pen├ş diela alebo jeho z├şskan├ş darom.
Pod zrod zbierky interm├ędi├ş a medi├ílneho umenia Pova┼żskej gal├ęrie umenia v ┼Żiline sa podp├şsali riaditelia PGU v ┼Żiline – Alex Mlyn├ír─Źik, Katar├şna Rusn├íkov├í a kur├ítor Radislav Matu┼ít├şk. Aj pri dne┼ínom poh─żade sp├Ą┼ą – prv├í in┼ítal├ícia sa stala jej s├║─Źas┼ąou v roku 1992, prv├í videoin┼ítal├ícia o rok nesk├┤r) je rozhodnutie ju vytvori┼ą v├Żnimo─Źn├Żm krokom. Gal├ęria toti┼ż po─Źas pomerne kr├ítkeho obdobia medzi rokmi 1992 ÔÇô 1997, v tejto dodnes ┼ąa┼żiskovej f├íze, dok├ízala vybudova┼ą zbierku interm├ędi├ş a medi├ílneho umenia 90. rokov v ojedinelom rozsahu. Od za─Źiatku nult├Żch rokov (a predov┼íetk├Żm po zriaden├ş grantov├Żch sch├ęm ÔÇô MK SR a FPU) je dop─║┼łan├í dielami v├Żtvarn├şkov, ktor├ş formovali podobu slovensk├ęho umenia nasleduj├║cich dek├íd.
V├Żber ┼íestn├ístich diel, prezentovan├Żch na v├Żstave v Ko┼íiciach, nem├í amb├şciu odr├í┼ża┼ą celistv├Ż pr├şbeh interm├ędi├ş a medi├ílneho umenia po roku 1989. Spolu s ─Ćal┼í├şmi z tejto ─Źasti zbierok PGU v┼íak dokladaj├║ ÔÇ×sn├şvanie o m├║zeuÔÇť, ktor├ę – prozaicky povedan├ę, nie je ni─Ź├şm viac ako kur├ítorskou pr├ícou v zbierkotvornej in┼ítit├║cii. Kolekcia diel hovor├ş najm├Ą o tom, ┼że budovanie zbierky v├Żtvarn├ęho umenia v gal├ęrii je v┼żdy s├║stavou rozhodnut├ş, ktor├ę vznikaj├║ v konkr├ętnom ─Źase a v konkr├ętnych s├║vislostiach. ┼Że sa v nich s├║stre─Ćuje ve─ża faktorov: mnoh├ę z nich je mo┼żn├ę form├ítova┼ą a ovplyvni┼ą, ale ─Ćal┼íie menej alebo v├┤bec. Ak by sme chceli t├║to ─Źinnos┼ą metaforicky pripodobni┼ą ÔÇô ide o vytv├íranie pomyslenej mapy ─Źasopriestoru, vykres─żovanej na od z├íkladn├Żch pevn├Żch rysov smeruj├║c k podrobnej┼í├şm detailom, tak aby bola ─Źo najvernej┼íia. Av┼íak odr├í┼ża aj skuto─Źnos┼ą, kde je na jednej strane v├şzia ÔÇô sen o celistvosti, a ke─Ć┼że ide o kontinu├ílnu ─Źinnos┼ą – aj permanentn├ę sn├şvanie ako sa pribl├ş┼żi┼ą k tomuto ide├ílu, a na strane druhej je to s├║stava peripeti├ş, no i ├║spechov, ktor├ę nap─║┼łanie tohto sna ovplyv┼łuj├║.
Mira Sikorov├í-Puti┼íov├í, kur├ítorka zbierok Pova┼żskej gal├ęrie umenia v ┼Żiline

Vernis├í┼ż: 20. 10. 2022 o 18:00
Trvanie v├Żstavy: 21. 10. 2022 – 23. 2. 2023
Kurátorka: Mira Sikorová-Putišová
V├Żstavn├Ż priestor Q, Hlavn├í 27, Ko┼íice
Usporiadatelia: V├Żchodoslovensk├í gal├ęria v Ko┼íiciach v spolupr├íci s Pova┼żskou gal├ęriou umenia v ┼Żiline
Autorky a autori diel: Juraj Bartusz, Pavl├şna Fichta ─îierna, Anton ─îierny, Eva Filov├í, Roman Galovsk├Ż, Jana Kapelov├í, Daniela Kraj─Źov├í, Jaroslav Ky┼ía, Igor Peter Meluzin, Ilona N├ęmeth, Boris Ondrei─Źka, Tom├í┼í Rafa, Peter R├│nai, Laco Teren, Jana ┼Żelibsk├í
Diela na v├Żstave s├║ s├║─Źas┼ąou zbierky spravovanej Pova┼żskou gal├ęriou umenia v ┼Żiline

Martina Chud├í – Prespanka

Kur├ítorka: Krist├şna Hermanov├í
Miesto konania: Pova┼żsk├í gal├ęria umenia v ┼Żiline, v├Żstavn├ę priestory na pr├şzem├ş
Otvorenie v├Żstavy: piatok 10. marca 2023 o 17 h
Trvanie v├Żstavy: 11. 3. 2023 – 22. 7. 2023

Satelitom do─Źasne roz┼íiruj├║cim st├ílu expo┬şz├şciu Prv├ę m├║zeum interm├ędi├ş III – Ne┼żn├í sila, ktor├í je venovan├í tematike rodu, je v├Żstava Martiny Chudej.

In┼ítal├ícia Prespanka Martiny Chudej je vyrovnan├şm sa s osobnou sk├║senos┼ąou s tehotenstvom. Zmie┼ían├ę pocity, zodpovednos┼ą, bl├şzkos┼ą a intimita, spojenie, meniace sa fyzick├ę telo, rast├║ci strach. Martina v in┼ítal├ícii pracuje so star┼í├şmi materi├ílmi, ktor├ę recykluje. Nevyber├í si ich kv├┤li estetick├Żm kvalit├ím, ale kv├┤li odkazom z minulosti, ktor├ę v sebe nes├║ – pre jej dielo je podstatn├Ż pr├íve ich predch├ídzaj├║ci ┼żivot. Poste─ż a text├şlie zo star├Żch p├íperov├Żch per├şn a vank├║┼íov nes├║ stopy pr├ştomnosti tiel ÔÇô na pl├ítnach sa objavuj├║ ┼íkvrny a f─żaky od r├┤znych sekr├ętov ─żudsk├ęho tela. Tieto ÔÇ×mapyÔÇť, dokonale funguj├║ce ako symbol a obraz s├ím osebe, s├║ podkladom pre ma─żby fragmentov ─żudsk├ęho tela, meniaceho sa a zranite─żn├ęho. Malieb je dev├Ą┼ą; maj├║ kruhov├Ż form├ít a ich rozmer z obrazu na obraz rastie, ─Ź├şm autorka jasne r├ímcuje nosn├║ t├ęmu diela ÔÇô tehotenstvo.

In┼ítal├ícia Prespanka je vo viacer├Żch smeroch atypick├Żm vybo─Źen├şm z tvorby Martiny Chudej. Po form├ílnej str├ínke, kde sa v├Ą─Ź┼íina jej diel rad├ş do oblasti umenia medi├ílneho a intermedi├ílneho charakteru – s pou┼żit├şm najnov┼í├şch technol├│gi├ş, cez vide├í, performance a┼ż po in┼ítal├ície s hyperrealistick├Żmi soch├írskymi objektmi ÔÇô sa obracia ku klasickej ma─żbe, i ke─Ć na neklasick├Ż podklad. Akoby vyrovnanie sa so z├í┼żitkom, ktor├Ż okrem du┼íe pozna─Ź├ş aj fyzick├ę telo, vy┼żadovalo jemnej┼í├ş, osobnej┼í├ş a rukodielny pr├şstup. ─îast├í orient├ícia autorky na celospolo─Źensk├ę t├ęmy, ktor├ę v dielach ─Źasto komentuje feministicky orientovan├Żm, kritick├Żm a┼ż podvratn├Żm t├│nom, v in┼ítal├íci├ş Prespanka ustupuje osobnej t├ęme.
V kontexte expoz├şcie Prv├ę m├║zeum interm├ędi├ş III. Ne┼żn├í sila otv├íra ─Ćal┼íie ot├ízky spojen├ę s tematikou rodu a ukazuje mo┼żnosti, ako sa umenie m├┤┼że dot├Żka┼ą ─Źisto ┼żenskej traumatizuj├║cej t├ęmy, akou je ÔÇ×ne├║spe┼ín├ęÔÇť tehotenstvo.

Martina Chud├í (1990) vy┼ítudovala odevn├Ż dizajn na Strednej umeleckej ┼íkole v Tren─Ź├şne, Anim├íciu v├Żtvarn├ęho umenia na Pedagogickej fakulte TRUNI v Trnave, a U─Źite─żstvo v├Żtvarn├ęho umenia na UK v Bratislave. Vystavovala na viacer├Żch kolekt├şvnych v├Żstav├ích (napr. Pam├Ą┼ą textilu, Gal├ęria UMELKA, Bratislava, (2015); Textile Art of Today, Bratislava, Poprad, Bielsko-Biala, Gy├Âr, Uhersk├ę Hradi┼íte (2015 ÔÇô 2017); Podoby slobody, NG Nitra (2019); a i.); na v├Żstav├ích ako s├║─Źas┼ą umeleckej dvojice s Petrom Lan─Źari─Źom (Amateri.art , Gal├ęria V├Żklad, Trnava (2017); K├Żm n├ís ___ nerozdel├ş, NG – Gal├ęria mlad├Żch, Nitra (2018)); ─Źi na samostatn├Żch v├Żstav├ích (Kamufl├í┼ż, Gal├ęria V├Żklad, Trnava (2016); Beautyfixion, Gal├ęria Schemnitz, Bansk├í ┼átiavnica (2022) , Databody, A7 Gallery, Bansk├í Bystrica (2022), a i.). Od roku 2015 je ─Źlenkou Slovenskej v├Żtvarnej ├║nie / zdru┼żenia textiln├Żch v├Żtvarn├şkov TXT, od roku 2018 je s├║─Źas┼ąou organiza─Źn├ęho t├şmu nez├ívislej Gal├ęrie V├Żklad na pe┼íej z├│ne v Trnave. ┼Żije a tvor├ş v Trnave.

Ivana ┼á├ítekov├í – Neznesite─żn├í ┼ąa┼żkos┼ą bytia

Ivana ┼á├ítekov├í – Neznesite─żn├í ┼ąa┼żkos┼ą bytia

Kur├ítorka: Krist├şna Hermanov├í
Miesto konania: Pova┼żsk├í gal├ęria umenia v ┼Żiline, v├Żstavn├ę priestory na pr├şzem├ş
Otvorenie v├Żstavy: utorok 22. novembra 2022 o 17 h
Trvanie v├Żstavy: 23. 11. 2022 – 28. 2. 2023

Satelitom do─Źasne roz┼íiruj├║cim st├ílu expo┬şz├şciu Prv├ę m├║zeum interm├ędi├ş III – Ne┼żn├í sila, ktor├í je venovan├í tematike rodu, je v├Żstava Ivany ┼á├ítekovej.

Na s├║─Źasnej slovenskej sc├ęne patr├ş Ivana k v├Żrazn├Żm osobnostiam. Vo svojich dielach prin├í┼ía ostr├║ kritiku a ir├│niu. Priamo─Źiare vyjadrenie kritick├ęho n├ízoru na stav spolo─Źnosti neb├Żva obvyklou strat├ęgiou v├Żtvarn├Żch umelcov, takisto humor je na slovenskej v├Żtvarnej sc├ęne pomerne ojedinel├Żm prvkom.
Ivana ┼á├ítekov├í sa dlhodobo zaober├í sk├║man├şm na┼íej n├írodnej mentality, bez p├ítosu pomen├║va to, o ─Źom si mysl├ş, ┼że je na┼íim n├írodn├Żm folkl├│rom. Aktu├ílnej┼í├şmi ne┼ż legend├írna pohostinnos┼ą, zbo┼żnos┼ą ─Źi skromnos┼ą sa javia alkoholiz┬şmus, malos┼ą, ─Źi frustr├ícia. Za uplynut├ę roky sa autorka postupne posunula od komentovania k aktivizmu – svojimi dielami v s├║─Źasnosti n├ízorovo aj materi├ílne podporuje LGBTI+ komunitu.

Vo svojich aktu├ílnych dielach sa venuje ├║lohe a postaveniu ┼żeny; nepracuje v┼íak s vn├║tornou intimitou, ale pr├şzna─Źne spra┬şcov├íva spolo─Źensk├ę t├ęmy. Vo vizu├ílnom jazyku folkl├│ru, s pou┼żit├şm techniky vy┼í├ş┬şvania na star├ę autentick├ę obrusy a utierky, pon├║ka v├Żtvarn├ę reflexie nerovnosti medzi mu┼żom a ┼żenou.

Vystaven├Ż vy┼í├şvan├Ż obrus s n├ízvom Woman at work je „zdoben├Ż“ v├Żjavmi zo ┼żivota ┼żeny. Ide o sc├ęny ┼żenskej pr├íce – kopanie na poli, zarezanie sliepky ─Źi ┼ąahanie opit├ęho mu┼ża z kr─Źmy. K t├Żmto „tradi─Źn├Żm“ ┼żensk├Żm ─Źinnostiam Ivana prid├íva aj sc├ęny z 21. sto┬şro─Źia, napr. ┼żena sediaca na fit lopte, pra┬şcuj├║ca na notebooku; a tie┼ż ─Źinnosti, ktor├ę be┼żne patria k pr├ícam typicky vn├şman├Żm ako „mu┼żsk├ę“ – kosenie, rezanie motorvou p├şlou, v┼Ľtanie, a pod. Vymenov├ívan├şm ┼żensk├Żch povinnost├ş v dom├ícnosti aj mimo nej, Ivana ┼á├ítekov├í prispieva do expoz├şcie Ne┼żn├í sila, kde sa viackr├ít objavuje tema┬ştizovanie stereotypne vn├şman├ęho mu┼żsko-┼żensk├ęho sveta a rodovo rozdelen├ę ├║lohy. Autorka tie┼ż otv├íra t├ęmu ┼żenskej neplatenej pr├íce a jej hodnoty v porovnan├ş s ─żahko vyjadrite┼ąnou hodnotou pr├íce v zamestnan├ş – v├Ż┼íkou platu. Levituj├║ci st├┤l s obrusom je mo┼żn├ę obch├ídza┼ą st├íle dokola, ─Źo evokuje stup┼łuj├║cu sa r├Żchlos┼ą v neko┬şne─Źnom koloto─Źi ka┼żdodennosti: vyprevadi┼ą deti do ┼íkoly, zavesi┼ą bielize┼ł, navari┼ą, por├Ż┬ş─żova┼ą, stiahnu┼ą zajaca z ko┼że, umy┼ą z├íchod, donies┼ą vodu… a tak st├íle dokola.

V dielach Na┼íe, Neznesite─żn├í ta┼żkos┼ą bytia a Opeka─Źka je ┼żena objektom, podriaden├í vy┼í┼íie postaven├Żm jedincom ─Źi in┼ítit├║┬ş ci├ím. Vo v┼íetk├Żch zobrazen├Żch situ├íci├ích, aj v t├Żch zo s├║─Źasn├ęho prostredia, je zobra┬ş zovan├í ┼żena oble─Źen├í v┼żdy v ─żudovom kroji. Tento kontrast m├┤┼że by┼ą ch├ípan├Ż ako meta┬ş fora postavenia ┼żeny, ktor├ę sa za posledn├ę st├íro─Źia vo svojej hlbokej podstate nezme┬şnilo. V na┼íom patriarch├ílnom svete ┼żena na─Ćalej zost├íva t├Żm „slab┼í├şm pohlav├şm“, menejcenn├Żm ─Źlovekom.

Ivana ┼á├ítekov├í (*1984) je absolventka V┼áVU v Bratislave. V roku 2013 sa stala finalistkou Essl Art Award, a v roku 2014 jej bola udelen├í Cena Nad├ície Tatra banky. Je ─Źlenkou kresliarskeho tria Dzivea, spo┬ş lupracuje na ─Źasopisoch Bublina a Pr├şbehy 20. storo─Źia. Vo svojej tvorbe pou┼ż├şva ma─żbu a kresbu in┼ípirovan├║ komiksom, no pracuje aj s in├Żmi m├ędiami (v├Ż┼íivka, objekt, interakt├şvna in┼ítal├ícia). ─îasto prep├íja hist├│riu, folkl├│r a ─żudov├ę trad├şcie so s├║─Źasn├Żm svetom, na z├íklade ─Źoho komentuje hlboko zakorenen├ę paradoxy a absurdity v slovenskej spolo─Źnosti. ┼Żije a tvor├ş v Bratislave.

Projekt z verejn├Żch zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Fond na podporu umenia je hlavn├Żm partnerom projektu.

BIELA KOCKA je doma! Na mieste ocenen├ęho projektu PRV├ë M├ÜZEUM INTERM├ëDI├Ź III. Ne┼żn├í sila!

V├ş┼ąazkou v kateg├│rii Kur├ítorsky projekt (nov├ítorsk├í kur├ítorsk├í koncepcia a komplexn├í realiz├ícia v├Żstavy) sa stala riadite─żka Pova┼żskej gal├ęrie umenia v ┼Żiline MIRA SIKOROV├ü-PUTI┼áOV├ü.
Srde─Źne blaho┼żel├íme a te┼í├şme sa!

Vyjadrenie odbornej poroty: Projekt Miry Sikorovej Prv├ę m├║zeum interm├ędi├ş III. Ne┼żn├í sila porota ocenila pre jeho komplexnos┼ą a nezacyklenos┼ą v dlhoro─Źnej v├Żskumnej a akvizi─Źnej ─Źinnosti Pova┼żskej gal├ęrie umenia v ┼Żiline. Kur├ítorka prejavila profesionalitu galerijnej odbornej pracovn├ş─Źky a z├írove┼ł zrelos┼ą b├ídate─żky vo svojej oblasti v─Ćaka vystup┼łovan├ęmu objekt├şvnemu pr├şstupu, miery vkusu, ktor├í neskres─żuje, a autority, ktor├í stavia z├íklady pre bud├║ce odborn├ş─Źky a pre bud├║cich odborn├şkov bez toho, aby ich poh─żad vopred manipulovala. Kur├ítorsk├Ż projekt Miry Sikorovej ilustruje dobu svojho vzniku, predmet svojho z├íujmu a jazyk, ktor├Żm sa o ┼łom jeho autorka vyjadrila.
─îlenovia poroty: ─Żudmila Kasaj Pol├í─Źkov├í / histori─Źka umenia a kur├ítorka; Martin ┼áug├ír / historik umenia a s├║dny znalec v odboroch v├Żtvarn├ę umenie a staro┼żitnosti; Zuzana S├Żkorov├í / histori─Źka umenia a kur├ítorka; Jana Babu┼íiakov├í / nez├ívisl├í kur├ítorka a kriti─Źka; Be├íta Jablonsk├í / odborn├í asistentka na Katedre te├│rie a dej├şn umenia V┼áVU v Bratislave.

Rada gal├ęri├ş Slovenska ka┼żdoro─Źne vyhlasuje cenu za pr├şnos v oblasti galerijn├Żch ─Źinnost├ş ÔÇô BIELA KOCKA. Cena je ur─Źen├í odborn├şkom: teoretikom, kur├ítorom, galerijn├Żm pedag├│gom, re┼ítaur├ítorom, dizajn├ęrom, ─Źi kult├║rnym mana┼ż├ęrom. Ocenenie je ude─żovan├ę za edi─Źn├ę, prezenta─Źn├ę, eduka─Źn├ę, teoretick├ę, ─Źi in├ę odborn├ę projekty v oblasti galerijnej pr├íce na Slovensku. Z├ímerom je uznanie odbornej pr├íce, motiv├ícia galerijn├Żch pracovn├şkov a spolupracovn├şkov, populariz├ícia galerijn├Żch aktiv├şt.

Miesto konania: Nitrianska gal├ęria 27.9.2022
Organiz├ítor: Rada gal├ęrii Slovenska v spolupr├íci s Nitrianskou gal├ęriou

D┼ła 27.9.2022 prebehlo v Koncertnej s├íle ┼Żupn├ęho domu sl├ívnostn├ę odovzd├ívanie cien Biela kocka 6 ÔÇô Ceny rady gal├ęri├ş za pr├şnos v oblasti galerijn├Żch ─Źinnost├ş za rok 2021. Odovzdan├ę boli ceny v piatich s├║┼ąa┼żn├Żch kateg├│ri├ích:

1) edi─Źn├Ż projekt
2) kur├ítorsk├Ż projekt,
3) eduka─Źn├Ż projekt,
4) in├Ż odborn├Ż projekt,
5) nez├ívisl├Ż projekt

Porota 6. ro─Źn├şka Bielej kocky v zlo┼żen├ş: Be├íta Jablonsk├í, Jana Babu┼íiakov├í, ─Żudmila Kasaj Pol├í─Źkov├í, Zuzana Sykorov├í, Martin ┼áug├ír zhodnotili predlo┼żen├ę projekty, vyjadrili sa k nim a zd├┤vodnili svoje hodnotenie v s├║lade so stanovami ceny. Aktu├ílny ro─Źn├şk BIELEJ KOCKY6 bol v porovnan├ş s predch├ídzaj├║cimi obzvl├í┼í┼ą mimoriadny, osobit├Ż a jedine─Źn├Ż, a to aj napriek nepriazniv├Żm okolnostiam. Nejde len o nepredv├şdate─żn├ę n├ísledky protipandemick├Żch opatren├ş. Rozhoduj├║cim, zato v┼íak zatvrdilo prehliadan├Żm celospolo─Źensk├Żm faktorom, ktor├Ż sa najm├Ą pri nomin├íci├ích na cenu Biela kocky ukazuje azda najv├Żraznej┼íie, je dlhodobo finan─Źne poddimenzovan├í oblas┼ą galerijnej odbornej ─Źinnosti. T├í, okrem pretrv├ívaj├║cim finan─Źn├Żm probl├ęmom, zd├í sa, by pri poh─żade na prebiehaj├║ce legislat├şvne aktivity Ministerstva kult├║ry SR mohla strati┼ą svoje auton├│mne postavenie. Treba skon┼ítatova┼ą, ┼że medzi prihl├ísen├Żmi projektami preva┼żovali tie, za ktor├Żmi stoja histori─Źky umenia, kur├ítorky, kust├│dky a vedkyne.

1. EDI─îN├Ł PROJEKT
Maria Bartuszová Gabriela Garlatyová (ed.)
Vydavate─ż: Arch├şv Marie Bartuszovej, Mestsk├í gal├ęria Rimavsk├í Sobota

Vyjadrenie poroty:
Porota ocenila tento ojedinel├Ż, historicky bezprecedentn├Ż pr├şklad pre jeho jedine─Źn├ę zhodnotenie v medzin├írodnom kontexte. Soch├írku z ÔÇ×perif├ęrieÔÇť postavil do h─żad├í─Źika z├íujmov renomovan├Żch ┼ípecialistiek a ┼ípecialistov s tak├Żm v├Żsledkom, ktor├Ż sa bude nasledova┼ą iba s obtia┼żami. Revelancia umeleck├ęho diania v soch├írstve v na┼íej teritori├ílnej oblasti po druhej svetovej vojne, sprostredkovan├í tvorbou M├írie Bartuszovej a anga┼żovanos┼ąou odhodlanej, trochu osamotenej histori─Źky umenia Gabriely Garlatyovej, nesie v sebe stopu ÔÇ×success storyÔÇť, ktor├Ż sa zrodil z uznania medzin├írodn├Żmi autoritami.

Ocenenie v mene p. Gabriely Garlatyovej pri┼íiel prevzia┼ą grafick├Ż dizajn├ęr monografie M├íria Bartuszov├í, p. Mat├║┼í Lelovsk├Ż.

2. KUR├üTORSK├Ł PROJEKT
Ocenen├í: Mira Sikorov├í ÔÇô Prv├ę m├║zeum interm├ędi├ş III. Ne┼żn├í sila (Pova┼żsk├í gal├ęria umenia v ┼Żiline)

Vyjadrenie poroty:
Projekt Miry Sikorovej Prv├ę m├║zeum interm├ędi├ş III. Ne┼żn├í sila porota ocenila pre jeho komplexnos┼ą a nezacyklenos┼ą v dlhoro─Źnej v├Żskumnej a akvizi─Źnej ─Źinnosti Pova┼żskej gal├ęrie umenia v ┼Żiline. Kur├ítorka prejavila profesionalitu galerijnej odbornej pracovn├ş─Źky a z├írove┼ł zrelos┼ą b├ídate─żky vo svojej oblasti v─Ćaka vystup┼łovan├ęmu objekt├şvnemu pr├şstupu, miery vkusu, ktor├í neskres─żuje, a autority, ktor├í stavia z├íklady pre bud├║ce odborn├ş─Źky a pre bud├║cich odborn├şkov bez toho, aby ich poh─żad vopred manipulovala. Kur├ítorsk├Ż projekt Miry Sikorovej ilustruje dobu svojho vzniku, predmet svojho z├íujmu a jazyk, ktor├Żm sa o ┼łom jeho autorka vyjadrila.

3. EDUKA─îN├Ł PROJEKT
Ocenen├ę: Martina Martincov├í, Zuzana Medzihradsk├í: Po─Ź├║vaj zrakom a ochutnaj v├┤┼łu 5 (Stredoslovensk├í gal├ęria v Banskej Bystrici)

Vyjadrenie poroty:
Eduka─Źn├Ż projekt Martiny Martincovej Po─Ź├║vaj zrakom a ochutnaj v├┤┼łou 5 zaujal porotu cielenou inkl├║ziou t├Żch n├ív┼ítevn├şkov, ktor├ş by bez jej projektu gal├ęriu pravdepodobne nenav┼ít├şvili. Autorka op├Ątovne posunula hranice galerijnej pedagogiky, ktor├║ vn├şma z perspekt├şvy otvoren├ęho galerijn├ęho priestoru. Osobitn├Żm sp├┤sobom ─Źerp├í in┼ípir├íciu z dej├şn umenia, z porozumenia expon├ítom a mo┼żnostiam ─żudsk├ęho vn├şmania vizu├ílnych podnetov, ─Źo s├║ jej vlastn├ę zdroje, a z individualizovan├Żch potrieb h─żadaj├║ceho, ochotn├ęho a otvoren├ęho n├ív┼ítevn├şka, ktor├ęmu sa sna┼ż├ş porozumie┼ą s tou istou anga┼żovanos┼ąou, ako profesion├ílna sprievodky┼ła.

Ocenenie pri┼íla v mene Martiny Martincovej a Zuzany Medzihorskej prevzia┼ą riadite─żka SSG, Miloslava Boro┼íov├í Michalcov├í.

4. IN├Ł ODBORN├Ł PROJEKT
Ocenen├ę: Barbara Davidson ÔÇô Anna Gregov├í. Druh├ę re-re┼ítaurovanie obrazu Rodina pre┼íporsk├ęho obchodn├şka Filipa Scherza de Vasz├│ja (Gal├ęria mesta Bratislavy)

Vyjadrenie poroty:
Projekty re┼ítaurovania diel v├Żtvarn├ęho umenia sa priebe┼żne objavuj├║ medzi nominovan├Żmi. V├ş┼ąazn├Ż projekt pribl├ş┼żil pojem re┼ítaur├ítorskej pr├íce, rovnako metodick├ę a interdisciplin├írne ot├ízky, ktor├ę si spolu s re┼ítaur├ítorkami klad├║ odborn├ę galerijn├ę pracovn├ş─Źky v spolupr├íci pri ochrane zbierkov├Żch predmetov. Nem├┤┼żeme zaml─Źa┼ą, ┼że ochrana a konzerovovanie zbierkov├Żch predmetov s├║ krv├ícaj├║cim probl├ęmom na┼íich zbierkov├Żch in┼ítit├║ci├ş. Uznanie si zasl├║┼żi priestor a n├íklady, ktor├ę tomuto projektu GMB venovala, rovnako tie┼ż spolupr├íca so zahrani─Źn├Żmi subjektmi a ┼ípecialistami a v neposlednom rade aj prip├şsanie ur─Źitej exkluzivity re┼ítaurovan├ęmu artefaktu, ─Źo dokumentuje verejn├í prezent├ícia priebehu pr├íc a v├Żsledkov na diele samom.

5. NEZ├üVISL├Ł PROJEKT
Ocenen├Ż: Juraj G├íbor. Completing the Sphere (Nov├í synag├│ga ┼Żilina)

Vyjadrenie poroty:
Odborn├í porota pova┼żuje projekt Juraja G├íbora s n├ízvom Completing the sphere za kvintesenciu pojmu ÔÇ×site-specific projectÔÇť. Porota postrehla ur─Źit├║ infl├íciu tohto pojmu, ktor├í postihla r├ętoriku od├┤vodnen├ş pri prihlasovan├Żch projektoch. To v┼íak nie je d├┤vod na rev├şziu obsahov├ęho vymedzenia tohto pojmu. Kritika poroty smeruje sk├┤r k svojvo─żn├ęmu zneu┼ż├şvaniu, ktor├ę si vle─Źie zbyto─Źn├ę bremeno ak├ęhosi ÔÇ×slep├ęhoÔÇť alebo ÔÇ×zaslepen├ęhoÔÇť marketingu. Jurajom G├íborom zvolen├ę miesto pri ka┼żdej sk├║senosti zjavne presahuje ─Źloveka, presahuje aj samotn├Ż ÔÇ×v mieste zakorenen├ŻÔÇť (umeleck├Ż) objekt. Juraj G├íbor sa vo svojom projekte s├║stredil na ÔÇ×site-specific objectÔÇť, ten v┼íak presiahol nielen ─Źloveka v ┼łom, ale aj miesto samotn├ę. Origin├ílnym sp├┤sobom naplnil v├Żznam spojenia ÔÇ×artist is presentÔÇť. Porota popri jedine─Źnom vklade autora oce┼łuje tie┼ż neprehliadnute─żn├║ pr├ícu t├şmu, dramaturgiu a v├Żsledn├║ prezent├íciu projektu.

Jan Kostaa – Trofeje

Jan Kostaa – Trofeje

Kur├ítorka: Krist├şna Hermanov├í
Miesto konania: Pova┼żsk├í gal├ęria umenia v ┼Żiline, pr├şzemie
Otvorenie v├Żstavy: ┼ítvrtok 25. augusta 2022 o 17.00 hod.
Trvanie v├Żstavy: 26. 8. 2022 ÔÇô 15. 10. 2022

V├Żstava Trofeje je Satelitom Prv├ęho m├║zea interm├ędi├ş III. Ne┼żn├í sila. Jan Kostaa, ako mu┼żsk├Ż autor, do─Źasne dop─║┼ła st├ílu expoz├şciu venovan├║ tematike rodu, v ktorej s├║ prezentovan├ę diela 8 autoriek a 1 autora zo zbierky interm├ędi├ş Pova┼żskej gal├ęrie umenia v ┼Żiline.

Tvorba Jana Kostuu by sa dala rozdeli┼ą do dvoch siln├Żch tematick├Żch okruhov. Oba ich sp├íja z├íujem o fig├║ru, viac ─Źi menej ─Źitate─żn├Ż odkaz na fyzick├ę utrpenie, a sk├║manie ─żudskej / mu┼żskej potreby s├║┼ąa┼żi┼ą, v├ş┼ąazi┼ą, dob├Żva┼ą a ovl├ídnu┼ą.
Jedn├Żm okruhom je z├íujem o nadpriemern├ę fyzick├ę v├Żkony, kompetitivita, v├Żvoj ─żudsk├Żch fyzick├Żch schopnost├ş a estetika pohybu, ktor├ę Kostaa zhmot┼łuje v umeleck├Żch dielach od denn├şkov├Żch kresieb, cez ma─żbu, fotografiu, soch├írske objekty a m├Ąkk├ę plastiky a┼ż po video, v komplexnom projekte Physical Project.
Druh├Żm okruhom, kam patria aj ma─żby vystaven├ę v st├ílej expoz├şci├ş Prv├ę m├║zeum interm├ędi├ş III. Ne┼żn├í sila, s├║ t├ęmy postavenia (dominantn├ęho) mu┼ża a (zlomenej) ┼żeny v ich vz├íjomnom vz┼ąahu.
Kostaa sa venuje sk├║maniu poz├şcie siln├ęho mu┼żsk├ęho jedinca, hlavy rodiny, zberate─ża trofej├ş, ─Źi u┼ż t├Żch loveck├Żch alebo soci├ílnych. Ako predloha mu sl├║┼żi ─żudsk├Ż samec, ktor├Ż m├í v├Ą─Ź┼íinu situ├íci├ş svojho ka┼żdodenn├ęho diania pod kontrolou a alibisticky sa odvol├íva na konkr├ętne trad├şcie, alebo zvyklosti, pr├şpadne na anim├ílne z├íkonitosti. Jeho ciele s├║ jasn├ę a kontrolu si vydob├şja s├ím, tlakom na svoje okolie, fyzick├Żm alebo psychick├Żm. (Viz. napr. 12 metrov dlh├í panoramatick├í ma─żba z roku 2015 ├ôda na rados┼ą).
V prezentovan├Żch dielach svoju pozornos┼ą Kostaa upriamuje vyslovene len na tzv. trofeje tohto samca. ┼Żena, ako ─Źast├í obe┼ą ma─Źistick├Żch komplexov a konania sa st├íva dobrou a┼ż po elimin├ícii odporu a n├íslednej rezign├ícii. Submis├şvna ┼żena je dobr├í trofej.

Kompoz├şcie nah├Żch ┼żensk├Żch tiel Kostaa ma─żuje surov├Żm, r├Żchlym ┼ít├Żlom. Pou┼ż├şva priemyseln├ę farby a lepidl├í, ktor├ę kupuje v kutilsk├Żch obchodoch s preva┼żne mu┼żskou klientelou. Ma─żuje r├Żchlo, bez retu┼íovania nedostatkov, bez ┼żiv├ęho modelu, pod─ża fotografickej predlohy v spolupr├íci s man┼żelkou. Proces pr├şpravn├ęho fotografovania v submis├şvnych a rezignovan├Żch poloh├ích vn├şma Kostaa ako katalyz├ítor s├║kromn├ęho dial├│gu, ktor├Ż mu pom├íha v t├ęme zauja┼ą pevnej┼íie stanovisk├í.
V samotn├Żch ma─żb├ích nie s├║ v┼żdy v prvom pl├íne rozpoznate─żn├ę autorove z├ímery. Niekedy p├┤sobia ma─żby priam dekorat├şvne, akoby iba zn├ízor┼łovali le┼żiacu ┼żensk├║ postavu. Tento rozmer zdanlivej ne┼íkodnosti situ├ície je pre autora tie┼ż d├┤le┼żit├Ż. Takisto signifikantn├í farebnos┼ą je svoj├şm sp├┤sobom pr├şjemn├í. Fig├║ry s├║ v┼íak takmer v┼żdy ┼íed├ę, neutr├ílne, bez tv├íre, pripraven├ę by┼ą k├Żmko─żvek. Ako pozadie figur├ílnych v├Żjavov sa objavuje tapeta ÔÇô z Kostoovho rodinn├ęho arch├şvu, ako odkaz na intimitu dom├íceho prostredia, v ktorom sa odohr├ívaj├║ sc├ęny zvonku nevidite─żn├ę.

V├Żstavu z verejn├Żch zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Tom├í┼í Rafa – ÔÇťMy body, my rules!ÔÇŁ

Tom├í┼í Rafa – ÔÇťMy body, my rules!ÔÇŁ

Kurátorka: Diana Klepoch Majdáková
Miesto konania: Pova┼żsk├í gal├ęria umenia v ┼Żiline, pr├şzemie
Otvorenie v├Żstavy: ┼ítvrtok 31. marca 2022 o 17.00 hod.
Trvanie v├Żstavy: 1. 4. 2022 ÔÇô 4. 6. 2022

Prezent├ícia diela Tom├í┼ía Rafu sa uskuto─Ź┼łuje v r├ímci sprievodn├ęho projektu expoz├şcie intermedi├ílneho a medi├ílneho umenia Prv├ę m├║zeum interm├ędi├ş III Satelit 2022.

Pr├íca Tom├í┼ía Rafu je dlhodobo budovan├í ako rozsiahly, preva┼żne videoartov├Ż projekt, v ktorom mapuje verejn├ę prejavy nacionalizmu, pravicov├ęho extr├ęmizmu, rasizmu, netolerancie, ako aj ich protip├│lov (pochodov za pr├íva LGBTIQA+, ┼żien ─Źi ute─Źencov) v r├┤znych krajin├ích preva┼żne strednej Eur├│py. Autor od roku 2009 dokumentuje stretnutia radik├ílnych a revoluc╠în├Żch skup├şn, ale i protivl├ídne a protiextr├ęmistick├ę demon┼ítr├ície, pochody a podporn├ę akcie za pr├íva men┼í├şn c╠îi konflikty antifa┼íistov s pr├şvr┼żencami ultrapravicov├Żch hnut├ş. Poc╠îas svojej pr├íce sa ocit├í priamo v strede diania, c╠îi u┼ż ide o akcie na Slovensku, v Pol╠îsku, Mad╠îarsku, C╠îesku alebo v z├ípadnej Eur├│pe (Nemecko, ┼ávajc╠îiarsko). Monitoroval protestn├ę akcie hnutia Occupy Wall Street v Spojen├Żch ┼ít├ítoch, ako aj zmenu re┼żimu na Ukrajine (janu├ír ÔÇô febru├ír 2014), zap├íjal sa aj do zaznamen├ívania ne─żudsk├Żch podmienok ute─Źencov na hraniciach Eur├│py. Jeho pr├íca sa postupne transformovala aj do dvoch ─Ćal┼í├şch projektov, s├ęrie umeleck├Żch workshopov v marginalizovanej r├│mskej komunite Pr├ízdniny v osade alebo publicistickej webstr├ínky na podporu kritick├ęho myslenia Postpravda.sk . Okrem toho realizuje anga┼żovan├ę z├ísahy do verejn├ęho priestoru (napr. ┼áportov├ę m├║ry, ─îesko-r├│mska vlajka at─Ć.)

V├Żhodou takto rozsiahleho materi├ílu je mo┼żnos┼ą vytv├írania porovnan├ş a kontrastov, h─żadania princ├şpov konfronta─Źn├Żch momentov, ale aj pr├ş─Źin samotn├Żch konfliktov. Napriek tomu, ┼że jeho pr├íca prekrac╠îuje viacer├ę ┼ż├ínre pohybuj├║c sa od dokumentu a┼ż po video-art, je v nej badate─żn├Ż siln├Ż d├┤raz na vizu├ílne kvality z├íberov. Kamera zachyt├íva subt├şlne detaily a nevedom├ę s├║vislosti. Po niekol╠îk├Żch min├║tach sledovania Rafov├Żch vide├ş je zrejm├ę, ┼że nejde o klasick├Ż informac╠în├Ż c╠îasozber ani dokument├írny film vytvoren├Ż s vopred nap├şsan├Żm scen├írom. Bez ak├Żchkol╠îvek koment├írov ost├íva interpretac╠în├Ż k├│d otvoren├Ż a dopovedat╠î ho m├í pr├íve div├ík/div├í─Źka. Napriek tomu, ┼że podvedome zaujmeme stanovisko (a nesporne od─Ź├ştame aj stanovisko autora), umeleck├í optika nec╠îakane plasticky vykresl╠îuje davov├ę manipulac╠în├ę mechanizmy, vlastn├ę v┼íetk├Żm protestn├Żm akci├ím a tak si nedovol├şme celkom podl╠îahn├║t╠î em├│ci├ím a stratit╠î objektivitu.

V├Żstava ÔÇťMy body, my rules!ÔÇŁ je v├Żberom dokumenta─Źn├Żch vide├ş jednak z protestov za ┼żensk├ę reproduk─Źn├ę pr├íva v Po─żsku a na Slovensku, ale aj ich protiv├íhy v podobe tzv. Pochodu za ┼żivot na Slovensku. Ako je z vide├ş zjavn├ę, obidve strany s├║ si ist├ę svojou mor├ílnou prevahou a nev├íhaj├║ k obhajobe svojich argumentov pou┼ż├şva┼ą em├│cie ─Źi apely na svedomie a s├║cit. K├Żm v┼íak v in├Żch podobn├Żch konfront├íci├ích (napr. neonacisti vs. civiln├ş antifa┼íisti) dok├í┼żeme odl├ş┼íi┼ą agresora a obhajovate─ża utl├í─Źan├ęho pod─ża jednoduch├Żch vizu├ílnych k├│dov (─Źierna farba, hnev, agresivita, vs. r├┤znorodos┼ą, uh─żadenos┼ą, slu┼ín├Ż prejav), tu sa naraz men├ş garde. Strana podporuj├║ca ─żudsk├ę pr├íva prejavuje hnev, je miestami agres├şvna a identifikuje sa ─Źiernou farbou, k├Żm strana ÔÇťanti-choiceÔÇŁ vol├ş jasn├ę farby, pokojn├Ż protest a mor├ílne posolstvo, s ktor├Żm je ┼ąa┼żk├ę sa intuit├şvne nezhodn├║┼ą (v┼íetci sme predsa ÔÇťza ┼żivotÔÇŁ, ÔÇťza detiÔÇŁ, ─Źi ÔÇťza rodinuÔÇŁ). A hoci sa v jednotliv├Żch pr├şpadoch (─Źoho sme svedkami aj na Rafov├Żch vide├ích) t├íto z├ímena demaskuje v podobe agres├şvneho preru┼íovania zhroma┼żden├ş ─Źi prejavov protestuj├║cich ┼żien, celkov├ę ladenie vide├ş nazna─Źuje, pre─Źo s├║ (hoci racion├ílne nepodlo┼żen├ę a mor├ílne neospravedlnite─żn├ę) snahy o obmedzovanie reproduk─Źn├Żch pr├ív ┼żien medzin├írodne st├íle ├║spe┼ín├ę. ─Żudia sa na ot├ízke pr├ív po─Źiato─Źn├Żch ┼ít├ídi├ş ┼żivota nikdy nem├┤┼żu zhodn├║┼ą, nako─żko presved─Źenie o nesmrte─żnej du┼íi vd├Żchnutej do po─Źat├ęho plodu je sprievodn├Żm javom n├íbo┼żenskej viery. Ka┼żd├í racion├ílna argument├ícia je tu zbyto─Źn├í. D├í sa ale br├íni┼ą eskal├ícii nikam neved├║cemu, ├║─Źelovo podporovan├ęmu konfliktu a rozkolu spolo─Źnosti. Ak aj ver├şme, ┼że ÔÇťv├ş┼ąazstvo je na┼íeÔÇŁ (cit. re─Źn├ş─Źka z jedn├ęho z pro-choice protestov), treba sa z├írove┼ł p├Żta┼ą, a to najm├Ą predkladate─żov protipotratov├Żch z├íkonov, ─Źi s├║ ┼żeny prich├ídzaj├║ce o ┼żivot kv├┤li odopretiu ukon─Źenia rizikov├ęho tehotenstva adekv├ítnou cenou za podobn├ę ideologick├ę ÔÇťdobrodru┼żstv├íÔÇŁ (cit. Anton Chromik, hlavn├Ż inici├ítor slovensk├ęho referenda ÔÇťZa rodinuÔÇŁ z roku 2015). A tie┼ż sa, obzvl├í┼í┼ą v dne┼ínej dobe a v s├║vislosti s odhaleniami r├┤znych foriem a cie─żov hybridnej vojny, e┼íte d├┤slednej┼íie p├Żtajme: qui bono?
Diana Klepoch Majdáková

V├Żstavu z verejn├Żch zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

 

Anton ─îierny – S l├ískav├Żm dovolen├şm mojho otca, 2014 ÔÇô 2019

Anton ─îierny – S l├ískav├Żm dovolen├şm mojho otca, 2014 ÔÇô 2019

Prezent├ícia diela Juraja Bartusza sa uskuto─Ź┼łuje v r├ímci sprievodn├ęho projektu expoz├şcie intermedi├ílneho a medi├ílneho umenia Prv├ę m├║zeum interm├ędi├ş II ÔÇô Satelit 2019.

Video Antona ─îierneho definuje zameranie sa na s├║vislosti zviazan├ę s pr├şslu┼ínou lokalitou. Cielen├Ż v├Żber miesta mu otv├íra mo┼żnos┼ą komunikova┼ą nuansy osobnej (rodinnej) v├Ązby s n├şm, no upriamen├şm sa na jeho ┼íir┼íie s├║vislosti – historick├ę, ale aj tie, ktor├ę charakterizuj├║ jeho s├║─Źasn├ę podoby, spodobuje sp├┤sob, ak├Żm je mo┼żn├ę prist├║pi┼ą k identifik├ícii sa s n├şm. Autor ako kon┼ítrukt vytvorenia videa pou┼ż├şva ak─Źn├║ formu – je performerom, no jeho pr├şstup pri sk├║man├ş lokality je sk├┤r alternat├şvnym a viac introvertn├Żm ako anga┼żovan├Żm.
Osobnou rekognosk├íciou v ter├ęne autor znovu pripom├şna skuto─Źnosti zviazan├ę s dnes neexistuj├║cou s dedinou Lask├ír, no i ┼íir┼í├şm okol├şm Hornej Nitry. Pokojn├í forma performancie a jej pr├şrodn├í scen├ęria vytv├íra protip├│l vo─Źi negat├şvnym charakteristik├ím ├║zemia, ktor├ę sa na seba navrstvovali v priebehu hist├│rie, no i t├Żmi, ktor├Żmi opl├Żva v s├║─Źasnosti. Ide o mal├Ż k├║sok Slovenska, kde koexistuje trauma zo zdevastovan├ęho ├║zemia, zah┼Ľ┼łaj├║ca zatopen├Ż Lask├ír, s dnes u┼ż takmer necite─żn├Żm echom existencie miesta, v ktorom sa nach├ídzal t├íbor sl├║┼żiaci ako zbern├ę miesto pre ┼Żidov, Nemcov po skon─Źen├ş II. svetovej vojny, n├ípravn├ę zariadenie pre ÔÇ×neprisp├┤sobiv├ŻchÔÇť, prostit├║tky, ÔÇ×p├ętep├íkovÔÇť. Je to ├║zemie, kde je dodnes umelo vytv├íran├í zamestnanos┼ą dotovanou ┼ąa┼żbou nekvalitn├ęho uhlia, miesto, kde do┼ílo v roku 2007 k devasta─Źn├ęmu v├Żbuchu vo Vojenskom oprav├írenskom podniku.
Mapovan├şm v ter├ęne ako fyzick├Żm aktom umelec odkazuje na identitu poch├ídzaj├║cu z naju┼ż┼íieho priv├ítneho r├ímca ÔÇô pohybom/p├ítran├şm v ├║zem├ş, odkia─ż poch├ídza jeho otec a kde s├ím tr├ívil detstvo. Ten je osobn├Żm (a autentick├Żm) z├íkladom, od ktor├ęho sa odv├şja ┼íir┼íie ch├ípanie tohto pojmu ÔÇô ako identity ur─Źovanej historick├Żmi a spolo─Źensk├Żmi s├║vislos┼ąami konkr├ętneho priestoru, z ktor├ęho jedinec poch├ídza. Upozor┼łuje tie┼ż na to, ┼że d├┤le┼żit├Żm aspektom identifik├ície je aj uvedomovanie si jeho pam├Ąte, jej prijatie alebo pr├şpadne ÔÇô relativizovanie. V s├║vislosti so ┼ípecifikami lokality, kde performanciu uskuto─Źnil, takisto kladie d├┤raz na to, ┼że obraz miesta a jeho hist├│riu formuj├║ aj vy┼í┼íie politick├ę ─Źi ekonomick├ę ciele. Spolo─Źenstvo, ktor├ę ho ob├Żva a u┼ż├şva a identifikuje sa s n├şm, m├í na ich ovplyvnenie ─Źastokr├ít len minim├ílny dosah, ale v mnoh├Żch pr├şpadoch poci┼ąuje ich trval├ę n├ísledky.

Anton ─îierny (naroden├Ż v roku 1963 v Bojniciach) ┼ítudoval na Vysokej ┼íkole v├Żtvarn├Żch umen├ş v Bratislave (prof. Juraj Bartusz). V 90. rokoch vytv├íral najm├Ą in┼ítal├ície, mnoh├ę z nich pre konkr├ętny priestor. ┼Ąa┼żiskovou je procesu├ílna in-situ realiz├ícia pre trnavsk├║ synag├│gu (Svitanie, 1996). Od nov├ęho mil├ęnia sa v tvorbe orientuje najm├Ą na vytv├íranie vide├ş a videoin┼ítal├íci├ş, ktor├Żmi reflektuje problematiku verejn├ęho priestoru ÔÇô jeho hist├│riu a pr├şslu┼ín├ę spolo─Źensk├ę a historick├ę s├║vislosti. Pedagogicky p├┤sob├ş na V┼áVU na Katedre interm├ędi├ş, kde vedie Ateli├ęr priestorov├Żch komunik├íci├ş +.

Projekt z verejn├Żch zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Fond na podporu umenia je hlavn├Żm partnerom projektu.

Peter R├│nai – autoReverse, 1997

Peter R├│nai – autoReverse, 1997

Prezent├ícia diela Juraja Bartusza sa uskuto─Ź┼łuje v r├ímci sprievodn├ęho projektu expoz├şcie intermedi├ílneho a medi├ílneho umenia Prv├ę m├║zeum interm├ędi├ş II ÔÇô Satelit 2019.

┬áVideoanim├ícia autoReverse je ─Źasozbern├Żm charakterom obdobou projektu KUNSTvHALE, pr├ştomn├ęho v┬áexpoz├şcii Prv├ę m├║zeum interm├ędi├ş II. Zhmot┼łuje ─Źinnos┼ą, ktor├í sa t├Żka n├ís v┼íetk├Żch: vytv├íranie pam├Ą┼ąov├Żch st├┤p zachyt├ívaj├║cich proces na┼íej existencie, ak├Żmi nesporne fotografie, dokumentuj├║ce jednotliv├ę etapy ┼żivota, s├║. Dielo je komprimovanou video verziou portr├ętu autora, dokumentuj├║ceho jeho podobize┼ł od detstva a┼ż do momentu, ke─Ć dielo vytvoril ÔÇô s├║ akoby zhustenou podobou albumu. Pri realiz├ícii pou┼żil techniku morfingu – umo┼ż┼łuj├║cu plynul├ę prel├şnanie jedn├ęho obrazu do druh├ęho, ktorou transformoval s├ęriu anal├│gov├Żch, n├ísledne zdigitalizovan├Żch fotografi├ş. V├Żsledkom je dielo hybridnej povahy ÔÇô postfotografia, ktor├í sa ako m├ędium via┼że predov┼íetk├Żm s┬áv├Żtvarn├Żm programom umelcov smerovan├Żm k sk├║maniu identity, resp. telesnosti. V┬á─Źase vytvorenia diela bolo technick├ę z├ízemie pre realiz├íciu morfingu v┬ána┼íich podmienkach pomerne nedostupn├ę – to, ─Źo dnes prirodzene dok├í┼że PC grafick├Ż program, bolo vtedy vytv├íran├ę ove─ża komplikovanej┼í├şm sp├┤sobom – jednotlivo fotografiou po fotografii. Pou┼ż├şvanie morfingu na manipulovanie zobrazenia svojej podobizne je jedn├Żm z┬áv├Żrazn├Żch atrib├║tov tvorby Petra R├│naia. Odr├í┼ża neust├íle prebiehaj├║ci seba-v├Żskum – ako autorsk├ęho subjektu, a je vidite─żnou l├şniou permanentne plyn├║cou jeho tvorbou. Videoanim├íciu autoReverse, zlo┼żen├║ zo ┼ítyridsiatich portr├ętov, po prv├Ż raz predstavil ako s├║─Źas┼ą rovnomennej videoin┼ítal├ície na samostatnej v├Żstave Videoantol├│gia v┬ároku 1997 pr├íve v┬áPova┼żskej gal├ęrii umenia v┬á┼Żiline. I┬áv┬ápr├şpade tohto diela je mo┼żn├ę od─Ź├şta┼ą typick├ę prvky sebair├│nie a┬áodstupu, ak├Żmi v├Żtvarn├şk nazer├í na poz├şciu seba ako tvorcu umenia. Videoanim├ícia autoReverse je pomyseln├Żm pendantom k┬ádielu KUNSTvHALE – s├ęrii men┼í├şch obrazov/dokumentov, ktor├ę zachyt├ívaj├║ prienik jeho umeleckej ─Źinnosti do hist├│rie umenia. Dielo Petra R├│naia je vystaven├ę v┬ár├ímci roz┼í├şrenej prezent├ície umelcov z expoz├şcie Prv├ę m├║zeum interm├ędi├ş II Medzi inform├íciou a┬ápam├Ą┼ąou ÔÇô Satelit 2019.

Videotvorba Petra R├│nai je v┬ásf├ęre slovensk├ęho videoumenia ┼ąa┼żiskovou, autor u┼ż od konca 80. rokov vytv├íra videoin┼ítal├ície, vide├í, videodokumenty, postfotografie a┬á─Ćal┼íie formy medi├ílneho umenia. V┬árokoch 1990-93 p├┤sobil (s J. Kollerom) v┬áskupine Nov├í v├í┼żnos┼ą, ich spolo─Źn├ę realiz├ície smerovali k┬ásnahe o┬átot├ílne umenie ako prekonania tradicionalizmu svojho prostredia ÔÇô v┬áviacer├Żch pr├şpadoch s├║ P. R├│naiom dokumentovan├ę videom. Vystavoval na d├┤le┼żit├Żch prehliadkach videoumenia doma i┬áv┬ázahrani─Ź├ş, najm├Ą Video-vid├şm-ich sehe (1994, ┼Żilina, Bratislava, Thun), Nature in motion/P┼Ö├şroda v┬ápohybu (1994, Praha), aktu├ílne s├║ jeho diela s├║─Źas┼ąou prehliadok konceptu├ílneho a┬ápostkonceptu├ílneho umenia, z┬áposledn├Żch: Story of (Post)conceptual Art in Slovakia (2019), Ludwig Museum, Budape┼í┼ą. Pedagogicky p├┤sobil na viacer├Żch ┼íkol├ích, moment├ílne vedie Ateli├ęr grafiky a experiment├ílnej tvorby na Katedre v├Żtvarn├Żch umen├ş a interm├ędi├ş na Fakulte umen├ş Technickej univerzity v Ko┼íiciach. ┼Żije v┬áBratislave.

Projekt z verejn├Żch zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Fond na podporu umenia je hlavn├Żm partnerom projektu.