Prv├ę m├║zeum interm├ędi├ş III

Prv├ę m├║zeum interm├ędi├ş III (2021 – )
Ne┼żn├í sila

otvorenie: 25. j├║na o 17.00 hod.
miesto: v├Żstavn├ę priestory na pr├şzem├ş Pova┼żskej gal├ęrie umenia v ┼Żiline

autorky a autor:
Jana ┼Żelibsk├í
Eva Filová
Anetta Mona Chi┼ča a Lucia Tk├í─Źov├í
Gabika Binderová
Lucia Dovi─Ź├íkov├í
Em├Âke Vargov├í
Dorota Sadovská
Veronika Rónaiová
Ladislav ─îarn├Ż

kurátorka, autorka koncepcie: Mira Sikorová-Putišová
dizajn a architekt├║ra expoz├şcie: Marcel Ben─Ź├şk

Realiz├íciu expoz├şcie z verejn├Żch zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Koncepcia expoz├şcie Prv├ę m├║zeum interm├ędi├ş prezentuje v┼żdy nov├Ż v├Żber diel zo zbierky interm├ędi├ş a medi├ílneho umenia. (Interm├ędium: je hybridnej povahy, syntetizuje prvky hudby, divadla, filmu, po├ęzie. Zah┼Ľ┼ła formy ak─Źn├ęho umenia – performancia, event, happening – ako ak─Źn├ę podoby interm├ędi├ş, a konceptu├ílneho umenia. Statick├í /a kinetick├í/ kateg├│ria interm├ędi├ş b├Żva ozna─Źovan├í aj ako nov├ę m├ędi├í ÔÇô in┼ítal├ícia, objekt, site-specific umenie alebo prostredie. Medi├ílne umenie zah┼Ľ┼ła auton├│mne vide├í, videoin┼ítal├ície, videoperformancie, experiment├ílne filmy, zaznamen├ívan├ę anal├│govo alebo digit├ílne, diela virtu├ílnej reality, interakt├şvne digit├ílne diela a internetov├ę umenie.). Nejde o objemn├║ kolekciu diel, ke─Ć┼że mnoh├ę z nich s├║ priestorovo n├íro─Źn├ę, a tak sa v posledn├Żch dvoch pokra─Źovaniach projektu stalo ur─Źuj├║cim tematick├ę zastre┼íenie ÔÇô aktu├ílne sa odv├şja od kateg├│rie rodu, vn├şmania tejto kateg├│rie z poz├şcie ┼żeny a – ako pomyseln├ęho protip├│lu, z poz├şcie mu┼ża. V s├║─Źasnosti, dev├Ą┼ą rokov po otvoren├ş expoz├şcie, sa zvolen├í ┼ítrukt├║rovanos┼ą projektu, kde expoz├şcia tvor├ş jeho dominantn├║ ─Źas┼ą, uk├ízala ako spr├ívna cesta. PMI nie je ÔÇ×lenÔÇť expoz├şciou ÔÇô kolekciou nain┼ítalovan├Żch diel s relevantnou architekt├║rou v├Żstavn├ęho priestoru a pr├şslu┼ín├Żm dizajnom, hoci na prv├Ż poh─żad je vidite─żn├í iba t├íto ─Źas┼ą. Zah┼Ľ┼ła aj sprievodcu po expoz├şcii, katal├│g a webstr├ínku (www.muzeumintermedii.sk ), no predov┼íetk├Żm ÔÇô jeho z├íklad┼łou je koncep─Źn├í akvizi─Źn├í ─Źinnos┼ą.

Projekt upozor┼łuje nielen na s├║vislosti zbierania diel, ale aj na zabezpe─Źovanie tejto ─Źinnosti. Uskuto─Ź┼łuje sa takmer v├Żlu─Źne z mimorozpo─Źtov├Żch zdrojov, no pritom pr├íve in┼ítal├ície a videoin┼ítal├ície s├║ finan─Źne najn├íro─Źnej┼í├şmi dielami [1]. Ak sa v├Ż┼íka finan─Źn├Żch prostriedkov presahuj├║ca sumu 100 000 ÔéČ, vynalo┼żen├í na n├íkupy interm├ędi├ş a medi├ílneho umenia v obdob├ş 2017 ÔÇô 2021, zd├í by┼ą vysok├Żm ─Ź├şslom, treba si uvedomi┼ą, ┼że bola ÔÇ×rozlo┼żen├íÔÇť na p├Ą┼ą rokov a len v jednej ─Źasti zo zbierkov├Żch fondov, ktor├ę m├í gal├ęria roz┼íirova┼ą.

Zd├┤razni┼ą treba tie┼ż architekt├║ru, nevyhnutn├║ pri tomto type v├Żstavy a ┼ípecifik├ích priestoru (mal├í plocha). Spolu s dizajnom expoz├şcie vytv├íra tzv. komunika─Źn├ę rozhranie medzi div├íkom a dielom. Jej prvkami je aj adjust├í┼ż diel (sokle ─Źi plexisklov├ę boxy na mieru diel), av┼íak sa nosnou ─Źas┼ąou sa stal zamatov├Ż z├íves v pudrovej a telovej farbe. Okrem toho, ┼że ÔÇ×zm├Ąk─ŹilÔÇť ostr├ę kont├║ry priestoru typu white cube, je d├┤le┼żit├Żm interi├ęrov├Żm prvkom v intencii t├ęmy expoz├şcie ÔÇô najm├Ą v jej ambivalencii k├│dovanej n├ízvom Ne┼żn├í (┼żensk├í) sila.

Diela v expoz├şcii sp├íja problematika rodu a rodov├ę ot├ízky, reflektovan├ę formami medi├ílneho umenia a interm├ędi├ş od polovice 90. rokov a ┼ąa┼żiskovo z nult├Żch rokov. Vzh─żadom na po─Źet diel nie je preh─żadom umenia postfeminizmu, feminizmu a rodov├ęho umenia po roku 1990 [2]. Naopak – diela v nej s├║ ich vzorkami a s├║ prezentovan├ę tak, aby sa odkryli aj ┼íir┼íie s├║vislosti: pr├ştomn├ę v ─Źase ich vzniku, tie┼ż poz├şcia diela v tvorbe autorky/autora, no i v r├ímci spom├şnan├Żch tendenci├ş. Diela sa venuj├║ nejednozna─Źnostiam v pon├şman├ş a vn├şman├ş (┼żensk├ęho) rodu, dot├Żkaj├║ sa pre┼ż├şvaj├║cich rodov├Żch stereotypov ÔÇô tzv. ÔÇ×delenia rol├ş pohlav├şÔÇť a ich problematick├Żch s├║vislost├ş. Z nich vych├ídza n├ízov expoz├şcie, nastaven├Ż ako protire─Źenie, a je tematick├Żm zastre┼íen├şm diel. Odkazuje na slovn├ę spojenie ÔÇ×slab┼íie pohlavieÔÇť, pou┼ż├şvan├ę (aj) ako ironizovanie fyzick├ęho i ment├ílneho ÔÇ×vybaveniaÔÇť ┼żien, a zd├┤raz┼łuje nen├ípadn├║ odolnos┼ą i vytrvalos┼ą v spojen├ş protikladov nehy a sily ako ÔÇ×sily vych├ídzaj├║cej z krehkosti/┼żenyÔÇť, ─Źi u┼ż ide o re├ílny fakt alebo kli┼í├ę. Je aj odvol├ívkou na obsahy pojmov ako ÔÇ×woman powerÔÇť ─Źi ÔÇ×girl powerÔÇť, ktor├ę sa v na┼íom umen├ş objavili po roku 1989. Diela v kolekcii s├║ referenciami o intimite, s├║krom├ş a r├┤znymi formami v├Żpoved├ş o telesnosti. Jazyk autoriek a autora prech├ídza od introvertn├ęho vyjadrenia, ironick├ęho nadh─żadu ─Źi sarkazmu, a┼ż po radik├ílne expres├şvne sfarbenie. V 90. rokoch sa na Slovensku v├Żrazne roz┼í├şril po─Źet autoriek reflektuj├║cich na schematick├ę vn├şmanie a zobrazovanie ┼żien vo vizu├ílnej kult├║re (predov┼íetk├Żm v reklame). Kritika tohto schematizmu bola nesporne d├┤le┼żitou, no sk├┤r univerz├ílnou t├ęmou, a tak podobne univerz├ílne vyznieval aj jazyk a tvaroslovie diel, najm├Ą v pr├şpade mladej gener├ície umelk├Ż┼ł [3]. Naopak – v nult├Żch rokoch do┼ílo v kateg├│rii feminizmu a postfeminizmu k prieniku osobn├Żch t├ęm, otvoreniu s├║kromia umelkyne a definovaniu konkr├ętnej┼íieho adres├íta, – i tento faktor expoz├şcia demon┼ítruje [4]. Oproti 90. rokom je v nasledovn├Żch dek├ídach v├Żrazne vidite─żn├Ż i prvok tzv. ÔÇ×selfpositioninguÔÇť ÔÇô definovania poz├şcie: ako autorky-matky / partnerky [5], v roz┼í├şrenom pon├şman├ş aj ako s├║─Źasti ┼ítrukt├║r v├Żtvarnej a umeleckej komunity, ktor├║ komentuj├║ z poz├şcie ┼żeny [6].

Expoz├şcia Prv├ę m├║zeum interm├ędi├ş III – Ne┼żn├í sila je pokra─Źovan├şm l├şnie v├Żstav, konan├Żch v Pova┼żskej gal├ęrii umenia v ┼Żiline, ktor├ę sa feminizmom, postfeminizmom a rodov├Żm umen├şm v slovenskom v├Żtvarnom umen├ş po roku 1990 zaoberali ÔÇô najm├Ą Paradigma ┼żena [7] a (in)time. I ke─Ć nie cielene, expoz├şciu Ne┼żn├í sila s v├Żstavou (in)time sp├íja pr├ştomnos┼ą mu┼żsk├ęho protip├│lu [8]. Na za─Źiatku ako (zdanliv├Ż) protiklad, dan├Ż opa─Źn├Żm pohlav├şm (na oboch v├Żstav├ích okrem autorov vystavovali v├Żlu─Źne ┼żeny) je v oboch pr├şpadoch mo┼żn├ę ch├ípa┼ą aj ako formu ÔÇ×sk├║┼íky spr├ívnostiÔÇť, ktor├Ż aspekt rodu a rodov├ęho nazerania na skuto─Źnos┼ą op├Ątovne potvrdil.

V├í┼żen├ş n├ív┼ítevn├şci, dovo─żujeme si V├ís upozorni┼ą, ┼że expoz├şcia Prv├ę m├║zeum interm├ędi├ş III ÔÇô Ne┼żn├í sila nemus├ş by┼ą vhodn├í pre citlivej┼íie a malolet├ę osoby.


[1] Preh─żad finan─Źn├Żch prostriedkov na z├şskanie diel do zbierky interme├ędi├ş a medi├ílneho umenia (1991 ÔÇô 2015): Prv├ę m├║zeum interm├ędi├ş I ÔÇô II (2012 ÔÇô 2019), katal├│g k expoz├şcii, s. 76. V 90. rokoch (1990 ÔÇô 1997) boli diela interm├ędi├ş a medi├ílneho umenia z├şskavan├ę z vlastn├ęho rozpo─Źtu PGU v ┼Żiline, d├┤le┼żit├Ż men┼íinov├Ż segment tvorili dary. V rokoch 2006 ÔÇô 2015 pokr├Żvala PGU n├íkupy prostredn├şctvom grantov├ęho programu Akviz├şcie Ministerstva kult├║ry SR a od roku 2016 ÔÇô cez dot├ície z Fondu na podporu umenia, Objem z├şskan├Żch finan─Źn├Żch prostriedkov od roku 2017: 95125 ÔéČ, pou┼żit├Żch na n├íkup 22 diel do zbierky interm├ędi├ş a medi├ílneho umenia, z vlastn├Żch prostriedkov boli po roku 2017 k├║pen├ę dve diela v sume 5300 ÔéČ.
[2] Rod definuje kult├║rne prostredie, soci├ílne vz┼ąahy a interakcie, je teda komplexnej┼íou soci├ílnou a kult├║rnou kon┼ítrukciou, a nie je mo┼żn├ę ho ur─Źova┼ą iba na z├íklade rozdielnych pohlavn├Żch znakov.
[3] V├Żnimkou v zmysle preuk├ízate─żnej autenticity jazyka s├║ videoin┼ítal├ície a in┼ítal├ície z 90. rokov od J. ┼Żelibskej a ma─żby V. R├│naiovej.
[4] Ide o posun ozna─Źen├Ż ako radik├ílne s├║kromie. Viac: Gregor, R.: Autenticita, trad├şcia a postn├írodn├í situ├ícia. In: Sikorov├í-Puti┼íov├í, M. (ed.): Nult├ę roky. ┼Żilina : Pova┼żsk├í gal├ęria umenia, 2011, s. 123. Z vybran├Żch diel tento model prezentuj├║ diela L. Dobi─Ź├íkovej a G. Binderovej.
[5] Video G. Binderovej referuje jej poz├şcii a tvorbe v tzv. in┼ítitucionalizovanom zv├Ązku, aspekte, ktor├Ż naz├Żvame man┼żelsk├ę umenie, s E. Binderom boli na za─Źiatku nult├Żch rokov spoluautormi viacer├Żch diel s t├ęmou partnerstva. Viac: Klodov├í, L: Autenticky ┼żit├Ż stereotyp – opom├şjen├Ż fenom├ęn man┼żelsk├ęho um─Ťn├ş. In: Um─Ťlec 2005/1.
[6] Napr├şklad v dielach V. R├│naiovej a dvojice A. M. Chi┼če a L. Tk├í─Źovej.
[7] V├Żstava bola s├║─Źas┼ąou tril├│gie: Fyzick├Ż / Ment├ílny (1995), Paradigma ┼żena (1996), Medzi mu┼żom a ┼żenou (1997) v koncepcii K. Rusn├íkovej. Zastre┼íoval ich rodov├Ż atrib├║t a v├Żstavy predstavovali mu┼żsk├Ż, ┼żensk├Ż a konfrontuj├║co ┼żensko-mu┼żsk├Ż poh─żad. Na Paradigme ┼żena vystavovali: J. ┼Żelibsk├í, I. N├ęmeth, P. Nov├íkov├í-Ondrei─Źkov├í, D. Lehock├í. Viac: Rusn├íkov├í, K.: Paradigma ┼żena. ┼Żilina : Pova┼żsk├í gal├ęria umenia, 1996, s. 5.ÔÇô13.
[8] Dielo L. ─îarn├ęho v aktu├ílnej expoz├şcii a dielo V. Havrillu ÔÇô 10 min├║t (1985) na v├Żstave (in)time, kur├ítorkou L. Stachovou interpretovan├ę ako kontrapunkt ÔÇô mu┼żsk├Ż poh─żad na lajtmot├şv v├Żstavy, ktor├Żm bola intimita a prezradenie tajomstva. Vystavuj├║ce autorky: J. Bodn├írov├í, P. F. ─îierna, A. Dau─Ź├şkov├í ÔÇô C. Della Giustina, E. Filov├í, A. M. Chi┼ča, E. Masarykov├í, E. P├Ątoprst├í, ─Ż. Sajkalov├í, E. Vargov├í. Viac: Stachov├í, L.: (in)time. In: Maz├║r, M. (ed.): Pova┼żsk├í gal├ęria umenia 2001, ┼Żilina : Pova┼żsk├í gal├ęria umenia, 2001, nestr├ínkovan├ę. Morav─Ź├şk, M.: Herstory. In: dart ÔÇô revue s├║─Źasn├ęho umenia, 3-4/2001, s. 61-63.┬á


Expoz├şcia