Lucia Dovi─Ź├íkov├í (*1981)
Je vedecky dok├ízan├ę, ┼że si vyber├íme vhodn├ęho darcu genetick├Żch inform├íci├ş pod─ża ur─Źit├Żch krit├ęri├ş, 2003

olej na plátne, 160 x 100 cm

Stronger than Yesterday, 2005
video, PAL, zvuk, farba, 1┬┤26┬┤┬┤
zo zbierky v spr├íve Pova┼żskej gal├ęrie umenia v ┼Żiline
z├şskan├ę n├íkupom od autorky v roku 2017

Autorka vniesla do s├║─Źasnej ma─żby v├Żrazn├Ż k├│d seba-referencie, bola d├┤le┼żitou ─Źas┼ąou jej tvorby, ktorou tesne po polovici nult├Żch rokov vstupovala na v├Żtvarn├║ sc├ęnu a je v nej pr├ştomn├í dodnes. I teraz (po p├Ątn├ístich rokoch od ukon─Źenia ┼ít├║di├ş) je dominantnou akt├ęrkou jej malieb ┼żena v ┼íirokej ┼ík├íle typol├│gie, naozaj m├┤┼żeme pou┼żi┼ą aj v├Żraz ÔÇ×hrdinkaÔÇť (a z├ímerne v ├║vodzovk├ích), ke─Ć┼że pokr├Żva jej rozli─Źn├ę podoby: diev─Źa, man┼żelku, matku, d├┤chodky┼łu, ale aj mytologick├║ bytos┼ą, vampa ─Źi viktori├ínsky model a v poslednom ─Źase aj typ, ktor├Ż (zdanlivo) p├┤sob├ş submis├şvne. Av┼íak st├íle n├ís prekvapuje talent umelkyne bez pr├şkras pomenova┼ą vybran├║ skuto─Źnos┼ą a vypointova┼ą ju. Pred ─Źasom som o ma─żb├ích Lucie Dovi─Ź├íkovej p├şsala, ┼że s├║ podvratn├ę ÔÇô a nikdy nimi ani neprestali by┼ą. Av┼íak, ani nie tak t├ęmy, ktor├Żm sa venovala a venuje (be┼żne by sme ich ozna─Źili ako int├şmne a s─Źasti st├íle tabuizovan├ę ─Źi dokonca vn├şman├ę ako nepodstatn├ę – ke─Ć┼że ide napr. o telesnos┼ą pozmenen├║ materstvom, mesa─Źn├Ż cyklus, strach a bezradnos┼ą pri starosti o novorodenca, peripetie pri doj─Źen├ş, sexu├ílne fant├ízie, nechu┼ą upratova┼ą dom├ícnos┼ą, at─Ć.), s├║ t├Żm podvratn├Żm prvkom. Je n├şm jej priamo─Źiaros┼ą, akou k nim pristupuje, ─Ź├şm men├ş perspekt├şvu, akou na (svoje vlastn├ę) ┼żensk├ę mikrosvety nazer├íme. A pr├íve zmeny perspekt├şvy s├║ t├Żmi spom├şnan├Żmi pointami.

Z├şskanie dvojice ma─żby a videa by sa mohlo zda┼ą riskantn├Żm krokom, ke─Ć┼że ide o juven├şlie ÔÇô obe diela autorka vytvorila e┼íte po─Źas ┼ít├║di├ş. Obe s├║ v┼íak ÔÇô protof├ízou, predstup┼łom jej seba-referencie. Video Stronger than Yesterday (v roku jeho vzniku autorka absolvovala st├í┼ż v Ateli├ęri priestorov├Żch komunik├íci├ş u A. ─îierneho na V┼áVU – z toho ─Źasu poch├ídza nieko─żko vide├ş – mo┼żno menej zn├ímych, av┼íak minim├ílne z h─żadiska m├ędia d├┤le┼żit├Żch pendantov jej malieb) je postaven├ę na prisvojen├ş si vizu├ílu a zvukovej stopy filmu re┼żis├ęra Jamesa Camerona Terminator. Je expres├şvne ladenou a metaforickou uchopenou reakciou ┼żeny, ktor├í bezv├Żchodiskovos┼ą vz┼ąahu k mu┼żovi rie┼íi radik├ílnym vzdan├şm sa ─Źasti seba samej. Obdobn├Ż prvok ÔÇ×skenovaniaÔÇť reality okom kyborga – ako ironicko-kritick├ę hodnotenie povahov├Żch vlastnost├ş a telesn├Żch kval├şt b├Żval├Żch partnerov a z├írove┼ł sebereflexiu ich ÔÇ×v├ŻberovÔÇť, autorka pou┼żila aj v ma─żbe – Je vedecky dok├ízan├ę, ┼że si vyber├íme vhodn├ęho darcu genetick├Żch inform├íci├ş pod─ża ur─Źit├Żch krit├ęri├ş. Obe diela vytv├íraj├║ tematick├Ż diptych, ktor├ęho leitmot├şvom (okrem prvku v tom ─Źase rodiacej sa radik├ílnej seba-referencie u autorky) je aj forma privlastnenia si vizu├ílneho mot├şvu z ak─Źn├ęho filmu.
Mira Sikorov├í-Puti┼íov├í, kur├ítorka PMI III Ne┼żn├í sila a riadite─żka Pova┼żskej gal├ęrie umenia v ┼Żiline

Z├şskanie diela z verejn├Żch zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

N├íkup diela bol financovan├Ż s pr├şspevkom ┼Żilinsk├ęho samospr├ívneho kraja.