Lucia Dovičáková (*1981)
Je vedecky dokázané, že si vyberáme vhodného darcu genetických informácií podľa určitých kritérií, 2003

olej na plátne, 160 x 100 cm

Stronger than Yesterday, 2005
video, PAL, zvuk, farba, 1´26´´
zo zbierky v správe Považskej galérie umenia v Žiline
získané nákupom od autorky v roku 2017

Autorka vniesla do súčasnej maľby výrazný kód seba-referencie, bola dôležitou časťou jej tvorby, ktorou tesne po polovici nultých rokov vstupovala na výtvarnú scénu a je v nej prítomná dodnes. I teraz (po pätnástich rokoch od ukončenia štúdií) je dominantnou aktérkou jej malieb žena v širokej škále typológie, naozaj môžeme použiť aj výraz „hrdinka“ (a zámerne v úvodzovkách), keďže pokrýva jej rozličné podoby: dievča, manželku, matku, dôchodkyňu, ale aj mytologickú bytosť, vampa či viktoriánsky model a v poslednom čase aj typ, ktorý (zdanlivo) pôsobí submisívne. Avšak stále nás prekvapuje talent umelkyne bez príkras pomenovať vybranú skutočnosť a vypointovať ju. Pred časom som o maľbách Lucie Dovičákovej písala, že sú podvratné – a nikdy nimi ani neprestali byť. Avšak, ani nie tak témy, ktorým sa venovala a venuje (bežne by sme ich označili ako intímne a sčasti stále tabuizované či dokonca vnímané ako nepodstatné – keďže ide napr. o telesnosť pozmenenú materstvom, mesačný cyklus, strach a bezradnosť pri starosti o novorodenca, peripetie pri dojčení, sexuálne fantázie, nechuť upratovať domácnosť, atď.), sú tým podvratným prvkom. Je ním jej priamočiarosť, akou k nim pristupuje, čím mení perspektívu, akou na (svoje vlastné) ženské mikrosvety nazeráme. A práve zmeny perspektívy sú tými spomínanými pointami.

Získanie dvojice maľby a videa by sa mohlo zdať riskantným krokom, keďže ide o juvenílie – obe diela autorka vytvorila ešte počas štúdií. Obe sú však – protofázou, predstupňom jej seba-referencie. Video Stronger than Yesterday (v roku jeho vzniku autorka absolvovala stáž v Ateliéri priestorových komunikácií u A. Čierneho na VŠVU – z toho času pochádza niekoľko videí – možno menej známych, avšak minimálne z hľadiska média dôležitých pendantov jej malieb) je postavené na prisvojení si vizuálu a zvukovej stopy filmu režiséra Jamesa Camerona Terminator. Je expresívne ladenou a metaforickou uchopenou reakciou ženy, ktorá bezvýchodiskovosť vzťahu k mužovi rieši radikálnym vzdaním sa časti seba samej. Obdobný prvok „skenovania“ reality okom kyborga – ako ironicko-kritické hodnotenie povahových vlastností a telesných kvalít bývalých partnerov a zároveň sebereflexiu ich „výberov“, autorka použila aj v maľbe – Je vedecky dokázané, že si vyberáme vhodného darcu genetických informácií podľa určitých kritérií. Obe diela vytvárajú tematický diptych, ktorého leitmotívom (okrem prvku v tom čase rodiacej sa radikálnej seba-referencie u autorky) je aj forma privlastnenia si vizuálneho motívu z akčného filmu.
Mira Sikorová-Putišová, kurátorka PMI III Nežná sila a riaditeľka Považskej galérie umenia v Žiline

Získanie diela z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Nákup diela bol financovaný s príspevkom Žilinského samosprávneho kraja.