Prv├ę m├║zeum interm├ędi├ş II

Prv├ę m├║zeum interm├ędi├ş II (2017 ÔÇô 2019)
Medzi inform├íciou a pam├Ą┼ąou

autori:
Juraj Bartusz
Anton ─îierny
Ilona N├ęmeth
Roman Ondák
Peter R├│nai
Stano Masár

koncepcia expoz├şcie a kur├ítorka
Mira Sikorová-Putišová

architekt├║ra a vizu├íl expoz├şcie
Marcel Ben─Ź├şk

Realiz├íciu expoz├şcie z verejn├Żch zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Druh├ę pokra─Źovanie projektu Prv├ę m├║zeum interm├ędi├ş predstavuje kolekciu diel, ktor├ę okrem vopred definovanej pr├şslu┼ínos┼ąou k intermedi├ílnym a medi├ílnym form├ím, sprostredk├║vaj├║ poh─żad na fenom├ęn pam├Ąte, ako problematiky zvidite─żnenej najm├Ą v umen├ş nov├ęho mil├ęnia. Toto zvidite─żnenie s├║vis├ş s postupn├Żm odklonom od artikul├ície t├ęm (predov┼íetk├Żm neokonceptualizmu) prostredn├şctvom univerzalistick├ęho modelu, a naopak – pr├şklonom k individu├ílnemu jazyku, ktor├ęho nuansy ur─Źuj├║ t├ęmy vych├ídzaj├║ce i z lok├ílneho (slovensk├ęho) kontextu.

Zaujatie pam├Ą┼ąou (osobnou, historickou, kolekt├şvnou) a jej spodobovanie sp├┤sobom, ktor├Ż sa d├í ozna─Źi┼ą ako autorsk├Ż ┼ít├Żl (vzh─żadom na to, ┼że v 90. rokoch bola tak├íto forma komunikovania pomerne vz├ícna), dokumentuje in┼ítal├ícia Juraja Bartusza, ktor├Ż vtedy realizoval viacero diel venovan├Żch reflexi├ím vlastn├Żch sk├║senost├ş z minulosti. Zrete─żnej┼í├ş, v zmysle – viac zosobnen├Ż, pr├şstup k vybranej historickej skuto─Źnosti (ako ┼ítartuj├║ceho ─Źinite─ża pre tzv. historick├║ pam├Ą┼ą) predstavuje aj videoobjekt Antona ─îierneho. Obe pr├íce, ktor├Żch vznik odde─żuje viac ne┼ż desa┼ąro─Źie, dokladaj├║ nielen pr├ştomnos┼ą tejto t├ęmy v 90. rokoch (Juraj Bartusz), ale aj in├║ strat├ęgiu jej uchopenia v nasleduj├║com desa┼ąro─Ź├ş (Anton ─îierny). Okrem vz┼ąahu pedag├│g Juraj Bartusz ÔÇô ┼żiak Anton ─îierny je umenie u oboch form├ítovan├ę z├íujmom o vybran├ę spolo─Źensko-historick├ę s├║vislosti, sprostredkov├ívan├ę optikou kolekt├şvneho, no i osobn├ęho videnia. T├íto taktika je bl├şzka i Ilone N├ęmeth ÔÇô najm├Ą jej realiz├íci├ím z posledn├Żch desiatich rokov. Podobne sa nimi dot├Żka aj (ne)funk─Źnosti kolekt├şvnej pam├Ąte, najm├Ą pr├ícami venovan├Żmi postaveniu minor├şt (v s├║─Źasnosti i v hist├│rii) ─Źi teritorialite. Jej objekt z 90. rokov prezentuje pam├Ą┼ą ako s├║─Źas┼ą faktoru telesn├ęho v umen├ş, je ÔÇô symbolicky povedan├ę ÔÇô pam├Ą┼ąov├Żm arch├şvom odkazuj├║cim na individu├ílnych, no nezn├ímych jedincov.
Diela Romana Ond├íka, Petra R├│ania a Stana Mas├íra zastre┼íuje leitmot├şv inform├ície, spojenej s ├║vahami o mo┼żnostiach jej symbolick├ęho i re├ílneho uchov├ívania (predstavuje ju najm├Ą in┼ítal├ícia Romana Ond├íka), alebo jej prepisov, pr├şpadne nar├íbania s ┼łou ako s jednotkou archivovania ─Źi ako prostriedku pre vytv├íranie pam├Ą┼ąov├Żch st├┤p. V pr├ícach Stana Mas├íra a Petra R├│naia je obsahom inform├ície vizu├ílne umenie samotn├ę, a tak sa st├íva mot├şvom pre ├║vahy o prev├ídzke umenia, jeho podstate a prenikan├ş do ka┼żdodennosti ─Źi kritike jeho mechanizmov.


Expoz├şcia