Em├Âke Vargov├í (*1965)
Sed├ş┼í mi na mozgu, 2001

interm├ędi├í, objekt, v├Ż┼íka 67 cm, ├ś 107 cm
zo zbierky v spr├íve Pova┼żskej gal├ęrie umenia v ┼Żiline
z├şskan├ę n├íkupom od autorky v roku 2010

To, ┼że autorka vst├║pila na sc├ęnu okolo polovice 90. rokov, je len z├íkladn├Ż identifik├ítor jej tvorby, ktor├Ż ju rad├ş medzi autorky ÔÇô ┼żeny, ktor├ę posunuli dovtedy latentn├║, v na┼íich podmienkach umenia pred rokom 1989 tie┼ż problematicky vn├şman├║, kateg├│riu feministick├ęho umenia do nov├Żch aktualizovan├Żch s├║radn├şc. Bolo to obdobie, ke─Ć aj v slovenskom v├Żtvarnom umen├ş silnela tendencia postfeministick├ęho umenia, ktor├ę je pova┼żovan├ę za jedno z v├Żvojov├Żch ┼ít├ídi├ş feminizmu – tak├ę, ktor├ę odmieta ich radik├ílny jazyk a kladie d├┤raz na rodov├Ż diskurz v umen├ş. Podobne, ako v pr├şpade jej genera─Źn├Żch s├║putni─Źiek, aj tvorba E. Vargovej nar├íba s touto kateg├│riou analytick├Żm a v jej pr├şpade ur─Źite aj ironick├Żm sp├┤sobom.
Pre diela Em├Âke Vargovej je typick├í esenci├ílna feminita ÔÇô ┼żenskos┼ą. Rozhodne je zak├│dovan├í vo v├Żbere materi├ílov, z ktor├Żch autorka realizovala objekty a in┼ítal├ície. Ide o m├Ąkk├ę, nesoch├írske a transparentn├ę materi├íly (najm├Ą vosk, textil, plast, papier), no tie┼ż sa jej tvorbe koncom 90. a za─Źiatkom nult├Żch rokov (medzi ktor├ę patr├ş aj dielo z expoz├şcie PMI III) objavilo uva┼żovanie nad funkcionalitou vec├ş a hranicou medzi umen├şm a funk─Źnos┼ąou ÔÇô i preto realizovala viacero objektov/n├íbytkov, ktor├ę niesli v├Żrazn├Ż prvok personifik├ície ÔÇô napr. s├ęria n├íbytkov ÔÇ×obliekan├ŻchÔÇť do ┼íiat. Z tohto obdobia tie┼ż poch├ídza objekt Med├║za (2000), predstaven├Ż v ┼íamor├şnskej synag├│ge At Home Gallery ÔÇô ┼ílo o nadrozmern├Ż ÔÇ×lusterÔÇť pozo┼í├şvan├Ż z mno┼żstva podprseniek, ÔÇ×vzn├í┼íaj├║ciÔÇť sa v modro osvetlenom priestore ÔÇô v prvom v├Żzname ako odkaz na ┼żeny, ktor├ę v synag├│ge mohli by┼ą pr├ştomn├ę len v tzv. hornej gal├ęrii. V tom obdob├ş sa u autorky stal vidite─żn├Ż seba-referen─Źn├Ż pr├şstup, uva┼żovanie nad (ne)mo┼żnos┼ąou vzniku univerz├ílneho jedinca, v ktorom by spolu existovali zru─Źnosti tradi─Źne ch├ípan├ę ako ┼żensk├ę a mu┼żsk├ę. Prisvojen├şm si t├Żch, ktor├ę patria ÔÇ×silnej┼íiemu pohlaviuÔÇť vytvorila in┼ítal├ície Lagerfeld (2001) v r├ímci v├Żstavy (in)time v PGU v ┼Żiline, kde r├┤zne drobn├ę predmety sp├íjaj├║ce sa s majstrovan├şm (dr├┤tiky, plechov├ę s├║─Źiastky, klie┼íte a ─Ćal┼íie n├íradie) vlo┼żila v geometrickej kompoz├şcii do omietky steny alebo in┼ítal├íciu Padla! (2003), kde v stene nechala (provokat├şvne) zav┼Ľtan├║ v┼Ľta─Źku po jej op├şsan├ş ─Źasti cifern├şka hod├şn.

Objekt/taburet Sed├ş┼í mi na mozgu zaujme prec├şznym ─Źal├║nnick├Żm spracovan├şm – op├Ą┼ą sa k slovu dost├íva ├║vaha nad funkcionalitou umenia, no i ÔÇ×┼żensk├íÔÇť snaha vylep┼íova┼ą a estetizova┼ą ├║─Źelnos┼ą. V├Żrok ÔÇ×sed├ş┼í mi na mozguÔÇť m├┤┼żeme de┼íifrova┼ą ako fragment z pomyseln├ęho s├║boja pohlav├ş ÔÇô stret svetov mu┼ża a ┼żeny s typick├Żmi k├│dmi myslenia, pre ktor├Ż b├Żva charakteristick├í aj miera predpokladan├ęho vz├íjomn├ęho (ne)pochopenia. Objekt vznikol pre v├Żstavu New connection (2001) v NG v Prahe, kde vystavovali v├ş┼ąazi ceny TONAL (dnes Cena Osk├íra ─îepana) a jej ─Źesk├ęho ekvivalentu Ceny Jind┼Öicha Chalupeck├ęho.
Mira Sikorov├í-Puti┼íov├í, kur├ítorka PMI III Ne┼żn├í sila a riadite─żka Pova┼żskej gal├ęrie umenia v ┼Żiline

Z├şskanie diela z verejn├Żch zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

N├íkup diela bol financovan├Ż s pr├şspevkom ┼Żilinsk├ęho samospr├ívneho kraja.