Anetta Mona Chi┼ča (*1975) a Lucia Tk├í─Źov├í (*1977)
10 tipov pre v├Żchodoeur├│pske ┼żeny, 2006

pero na papieri, 5 ks á 21 x 29,7 cm
zo zbierky v spr├íve Pova┼żskej gal├ęrie umenia v ┼Żiline
z├şskan├ę k├║pou od autoriek v roku 2010

Dvojica umelk├Ż┼ł – ako uv├ídza histori─Źka umenia srbsk├ęho p├┤vodu Bojana Peji─ç, pred viac ne┼ż dvadsiatimi rokmi zalo┼żila ÔÇ×politiku priate─żstvaÔÇť, prostredn├şctvom ktor├ęho realizovali kooperat├şvnu tvorbu. V s├║─Źasnosti, po odkryt├ş mnoh├Żch jej vrstiev a sp├┤sobov uva┼żovania autoriek, je zrejm├ę, ┼że to, ─Źo ju charakterizuje a sce─żuje, je rezistencia vo─Źi ÔÇ×postpolitick├ęmu a postfeministick├ęmu svetu, vyjadrenie feministick├ęho skepticizmu, odha─żovanie v h─║bke p├┤sobiacej kapitalistickej moci a spochyb┼łovanie jej ├║─Źinkov na umeleck├║ tvorbu a spolo─Źnos┼ą, ako ju pozn├ímeÔÇť (B. Peji─ç).

Na za─Źiatku nult├Żch rokov bola ich spolo─Źn├í tvorba vn├şman├í ako pokra─Źovanie v l├şnii umenia venovan├ęho rodovej problematike, no u┼ż vtedy sa stalo vidite─żn├ę vymedzovanie sa vo─Źi nej, ke─Ć┼że autorky viacer├Żmi dielami dekon┼ítruovali kateg├│rie postfeministick├ęho a feministick├ęho umenia ÔÇô ─Źo vyjadrili aj organizovan├şm kur├ítorskej v├Żstavy (v prenesenom v├Żzname bola vlastne ich dielom) The room of their own (2003), ktor├í tento postoj nastavila na dlh┼í├ş ─Źas. Ich umenie, vz┼ąah k nemu a tie┼ż aj cestu k prieniku (ich) umenia do hlb┼íie akceptovan├Żch ┼ítrukt├║r, nielen na slovenskej, ale aj medzin├írodnej v├Żtvarnej sc├ęne, je nutn├ę vn├şma┼ą aj v s├║vislosti s ich poz├şciou v├Żtvarn├ş─Źok poch├ídzaj├║cich z b├Żval├ęho Ostblocku. A pr├íve prieniku mimo domovsk├Żch s├║radn├şc (─Źo nemus├ş plati┼ą a priori len pre v├Żtvarn├ş─Źky) sa autorky na ─Źas venovali: sk├║man├şm fungovania in┼ítit├║cie umenia a siete pr├ştomn├Żch vz┼ąahov okolo nej. S├║─Źas┼ąou tohto programu je aj s├ęria vide├ş Dialektiky podrobenia (DiaIectics of subjection # 2 a # 4) z rokov 2005 a 2006, kde v ─żahk├Żch ÔÇ×babsk├ŻchÔÇť konverz├íci├ích posudzuj├║ kur├ítorov a d├┤le┼żit├Żch svetov├Żch politikov len na z├íklade telesn├Żch vlastnost├ş a pr├ş┼ąa┼żlivosti ÔÇô atakuj├║ tak moc a vplyv vlastn├Żmi (┼żensk├Żmi) zbra┼łami.

Seba-relativizuj├║cim pr├şstupom, protire─Źen├şm, nadh─żadom nad situ├íciou, no spochyb┼łovan├şm d├┤le┼żitej prehliadky umenia, a t├Żm aj mechanizmov a procesov, ktor├ę sa s ┼łou sp├íjaj├║, bola ├║─Źas┼ą dvojice na Bien├íle v Ben├ítkach (2011). Na prie─Źel├ş Rumunsk├ęho pavil├│nu umiestnili rukou nap├şsan├Ż text 80:20, pri─Źom tento pomer vyjadroval 20 % ich d├┤vodov, pre─Źo neby┼ą na Bien├íle (rozp├şsan├Żch v nieko─żk├Żch bodoch) a podobne rozp├şsan├Żch 80 % d├┤vodov, pre─Źo sa na ┼łom nach├ídza┼ą.
Miera uplatnenia sa, vybudovanie si svojej poz├şcie (a kari├ęry) je aj lajtmot├şvom diela 10 tipov v├Żchodoeur├│pske ┼żeny. Autorky subverz├şvnym sp├┤sobom komentuj├║ problematiku imigrantsk├Żch minor├şt, ktor├ę sa sna┼żia pracova┼ą a (pre)┼żi┼ą v z├ípadnej Eur├│pe. Projekt vych├ídza z cynickej ├║vahy nad fungovan├şm sveta na z├ípade, v ktorom sa d├í ve─ża dosiahnu┼ą cez osobn├ę vz┼ąahy. Prisp├┤soben├ę piatim v├Żchodoeur├│pskym (postsocialistick├Żm) kontextom a jazykom (slovensky, ─Źesky, po─żsky, rumunsky a ma─Ćarsky), prezentovan├ę bez anglick├ęho prekladu, tipy pozost├ívaj├║ z vymenovania r├┤znych mo┼żn├Żch strategick├Żch ÔÇ×┼ąahovÔÇť ÔÇô myslen├Żch samozrejme s d├ívkou patri─Źnej ir├│nie, na ktor├ę sa ┼żeny z v├Żchodn├Żch a stredn├Żch kraj├şn Eur├│py m├┤┼żu s├║stredi┼ą – v snahe prerazi┼ą v z├ípadnom svete.
Mira Sikorov├í-Puti┼íov├í, kur├ítorka PMI III Ne┼żn├í sila a riadite─żka Pova┼żskej gal├ęrie umenia v ┼Żiline

Z├şskanie diela z verejn├Żch zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

N├íkup diela bol financovan├Ż s pr├şspevkom ┼Żilinsk├ęho samospr├ívneho kraja.