Ilona N├ęmeth – V4 26th ANNIVERSARY, 2017

Prezent├ícia diela Ilony N├ęmeth sa uskuto─Ź┼łuje v r├ímci sprievodn├ęho projektu expoz├şcie intermedi├ílneho a medi├ílneho umenia Prv├ę m├║zeum interm├ędi├ş II Satelit 2018.

Po─Ź├şta─Źov├í anim├ícia V4 26th Anniversary (26. v├Żro─Źie Vy┼íehradskej ┼ítvorky) zobrazuje v├Żsek z mapy, v ktorom sa nach├ídzaj├║ ┼ít├íty Po─żsko, ─îesko, Ma─Ćarsko a Slovensko. Krajiny v roku 1991 (Slovensko a ─îesko vtedy ako spolo─Źn├Ż ┼ít├ít) zalo┼żili alianciu V3 (Vy┼íehradsk├í trojka), po rozdelen├ş ─îSFR (1993) sa aliancia naz├Żva V4. Jej vznik podmienila snaha spolupracova┼ą v procese eur├│pskej integr├ície. Po vstupe kraj├şn do Eur├│pskej ├║nie (2004) sa misia aliancie zadefinovala ako s├║stredenie sa na upev┼łovanie stability a vz├íjomnej kooper├ície v ┼íir┼íom regi├│ne strednej Eur├│py.
V anim├ícii mapa v├Żseku Eur├│py s krajinami V4 prech├ídza deform├íciou, odstup┼łovanou ubiehaj├║cimi rokmi na ─Źasomiere. Odrat├║va roky od zalo┼żenia aliancie a┼ż po rok 2026, v ktorom by V4 mala osl├ívi┼ą 35. v├Żro─Źie existencie. Deform├ícia mapy, v ktorej sa vo fin├íle ├║zemia ─Źlensk├Żch ┼ít├ítov V4 scvrkn├║ do malej ─Źervenej ┼íkvrny pripom├şnaj├║cej v├Żlevku, alebo expres├şvnej┼íie povedan├ę, rektum, funguje aj reverzne ÔÇô nasp├Ą┼ą do pomyseln├ęho ┼ítartu, kde mapu m├┤┼żeme op├Ą┼ą vidie┼ą v re├ílnej mierke.
Anim├ícia je parafr├ízou toho, ako m├┤┼żu ide├íly smeruj├║ce vytvoreniu a udr┼żaniu modelu kooper├ície a porozumenia, atrofova┼ą – pr├şpadne a┼ż zanikn├║┼ą. Je svoj├şm sp├┤sobom ─Źasozbern├í ÔÇô manipul├ícia mapy n├ís nab├ída uvedomi┼ą si postupn├Ż odklon od solid├írnosti, vz├íjomn├ęho pochopenia a tolerovania inakosti – skuto─Źnost├ş, ktor├ę sa nielen u n├ís, ale aj v okolit├Żch krajin├ích, od roku 1990 st├ívaj├║ ─Źoraz viac re├ílnymi. Anim├ícia odkazuje aj na to, ┼że stredoeur├│pske ┼ít├íty s├şce pre┼íli procesom integr├ície k Eur├│pe, (v 90. rokoch sa k nej intenz├şvne hl├ísilo aj Slovensko – odvol├ívan├şm sa najm├Ą na to, ┼że sa nach├ídza v jej strede), no z├írove┼ł v nich ─Źoraz viac silnej├║ pr├şklony k nacionalizmu a xenof├│bii. Akoby t├Żm krajiny V4 nastavovali zna─Źne pokriven├ę zrkadlo paktu o priate─żstve a spolupr├íci, ktor├Ż pr├íve vo Vy┼íehrade v roku 1335 uzavreli kr├íli Karol I. R├│bert (Uhorsko), J├ín Luxembursk├Ż (─îechy), Kazim├şr III. (Po─żsko).
Dielo Ilony N├ęmeth je vystaven├ę v r├ímci roz┼í├şrenej prezent├ície expoz├şcie Prv├ę m├║zeum interm├ędi├ş II Medzi inform├íciou a pam├Ą┼ąou. Pr├íve zaoberanie sa pam├Ą┼ąou je jedn├Żm d├┤le┼żit├Żch diskurzov s├║─Źasn├ęho umenia. Hoci sa anim├ícia neodvol├íva na udalosti II. svetovej vojny (ako v pr├şpade viacer├Żch diel z expoz├şcie), podobne nar├íba s problematikou historickej pam├Ąte ÔÇô poukazuje nielen na ned├ívnu minulos┼ą, no i na to ako pam├Ą┼ą ako spolo─Źensk├Ż kon┼ítrukt m├┤┼że slabn├║┼ą a vytr├íca┼ą sa. Takisto je nemilosrdnou v├şziou bud├║cnosti: obrazne (skrz mot├şv rekta ─Źi odtoku) ukazuje, kam m├┤┼że dospie┼ą postupn├í elimin├ícia s├║dr┼żnosti, kooper├ície a re┼ípektu v spolo─Źnosti i v politike, je teda zobrazen├şm i toho, ako sa vzne┼íen├ę ide├íly vytr├ícaj├║, ─Źi sa st├ívaj├║ mal├Żmi i nepotrebn├Żmi. V s├║vislosti s aktu├ílnym dian├şm oh─żadom paktu o migr├ícii (Marak├ę┼í), nielen u n├ís, ale i okolit├Żch krajin├ích, t├íto anim├ícia, ktor├í ukazuje na devalv├íciu my┼ílienok o spolupr├íci a proeur├│pskom uva┼żovan├ş, z├şskava intenz├şvnej┼íiu aktu├ílnos┼ą.

Ilona N├ęmeth (*1963) vst├║pila na v├Żtvarn├║ sc├ęnu za─Źiatkom 90. rokov 20. storo─Źia in┼ítal├íciami a dielami site-specific, o viacer├Żch z nich bolo mo┼żn├ę, okrem in├Żch interpreta─Źn├Żch vrstiev, uva┼żova┼ą aj ako o postfeministick├Żch. V jej tvorbe je v┼íak u┼ż dlh├Ż ─Źas v├Żrazn├í anga┼żovan├í ─Źrta. Dielami sa vyjadruje sa k aktu├ílnym spolo─Źensk├Żm t├ęmam ÔÇô dot├Żkaj├║ sa moci, manipul├ície m├ędiami, intolerancie vo─Źi minorit├ím a vo v┼íeobecnosti disponuj├║ ─Źitate─żn├Żm sociologick├Żm rozmerom. Dosah jej diel v├Żrazne podporuje aj ich realiz├ícia vo verejnom priestore. Jej aktu├ílnu tvorbu tie┼ż charakterizuje s├║stredenie sa na kontexty (spolo─Źensk├ę, historick├ę) pr├şslu┼ín├ęho prostredia a d├┤le┼żit├║ rolu v nich zohr├íva aj aplik├ícia jej vlastnej sk├║senosti z dan├ęho miesta. V roku 2018 sa stala laure├ítkou Ceny Nad├ície Tatrabanky za v├Żstavu Eastern Sugar.

Projekt z verejn├Żch zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Fond na podporu umenia je hlavn├Żm partnerom projektu
Prezentovan├ę dielo je majetkom autorky.