Juraj Bartusz – Chy┼ą ma, chy┼ą ma! H─żad├ím v pam├Ąti tv├ír svojej spolu┼żia─Źky S├íry Rosenblumovej, 1995

Juraj Bartusz – Chy┼ą ma, chy┼ą ma! H─żad├ím v pam├Ąti tv├ír svojej spolu┼żia─Źky S├íry Rosenblumovej, 1995

Prezent├ícia diela Juraja Bartusza sa uskuto─Ź┼łuje v r├ímci sprievodn├ęho projektu expoz├şcie intermedi├ílneho a medi├ílneho umenia Prv├ę m├║zeum interm├ędi├ş II ÔÇô Satelit 2018.

Videoin┼ítal├íciu Chy┼ą ma, chy┼ą ma! H─żad├ím v pam├Ąti tv├ír svojej spolu┼żia─Źky S├íry Rosenblumovej autor prv├Ż kr├ít prezentoval na v├Żstave Sen o m├║zeu? v Pova┼żskej gal├ęrii umenia v roku 1995. Spolu so star┼íou in┼ítal├íciou Marschieren marsch! (1993), vystavenou v aktu├ílnej expoz├şcii Prv├ę m├║zeum interm├ędi├ş II (Medzi inform├íciou a pam├Ą┼ąou), ide o ojedinel├ę pr├şspevky intermedi├ílneho umenia 90. rokov, ktor├ę sa reflektuj├║ problematiku tzv. historickej a kolekt├şvnej pam├Ąte, no predov┼íetk├Żm upozor┼łuj├║ na hrozbu jej zlyhania a jeho n├ísledkov. Obe nes├║ siln├║ osobn├║ linku v spr├ştomnen├ş sk├║senost├ş autora s II. svetovou vojnou. V pr├şpade diela Chy┼ą ma, chy┼ą ma! H─żad├ím v pam├Ąti tv├ír svojej spolu┼żia─Źky S├íry Rosenblumovej je nemo┼żnos┼ą /neschopnos┼ą pam├Ąta┼ą (a tie┼ż pripom├şna┼ą si) t├║to celosvetov├║ traumu spodoben├í ako vizu├ílna metafora ÔÇô v neust├ílych pokusoch spomen├║┼ą si na tv├ír spolu┼żia─Źky ┼żidovsk├ęho p├┤vodu, ktorej podobu sa v├Żtvarn├şk znova a znova pok├║┼ía nakresli┼ą. Po form├ílnej str├ínke je dielo osobit├Żm prepojen├şm performancie a in┼ítal├ície. Kore┼íponduje tak nielen s uvedenou in┼ítal├íciou Marschieren marsch!, ale tie┼ż koncepciou aktu├ílnej expoz├şcie PMI II venovanej pam├Ąti – fenom├ęnu, ktor├Ż v aktu├ílnom umen├ş silno rezonuje a spr├ştom┼łuje jeden s paradoxov s├║─Źasnej spolo─Źnosti: zaoberanie sa hist├│riou je toti┼ż aj prejavom obavy z bud├║cnosti. Aj tento aspekt aktu├ílneho umenia obe in┼ítal├ície Juraj Bartusza z 90. rokov v mnohom predzna─Źili.

Prof. Juraj Bartusz, akad. soch. (*1933) v rokoch 1954 ÔÇô 1956 ┼ítudoval na Vysokej ┼íkole um─Ťleckopr┼»myslovej v Prahe, v rokoch 1959 ÔÇô 1961 na Akademii v├Żtvarn├Żch um─Ťn├ş v Prahe. Jeho tvorba zah┼Ľ┼ła kon┼ítruktivistick├ę plastiky, realiz├ície ak─Źn├ęho a konceptu├ílneho umenia, site-specific umenie, in┼ítal├ície, soch├írske realiz├ície pre verejn├Ż priestor. V 80. rokoch vst├║pil do jeho tvorby ─Źas ÔÇô za─Źal vytv├íra┼ą ─Źasovo limitovan├ę ma─żby a kresby, modelova┼ą energick├Żm z├ísahom: h├ídzan├şm teh├íl do tuhn├║cej sadry, ├║dermi latou ─Źi gumen├Żm p├ísom. Od 90. rokov vytv├íra in┼ítal├ície, ktor├Żmi kriticky komentuje ekologick├ę, etick├ę a historick├ę skuto─Źnosti. Vystavoval na prest├ş┼żnych prehliadkach doma i v zahrani─Ź├ş, jeho diela s├║ zast├║pen├ę v zahrani─Źn├Żch zbierkach: Albertina Viede┼ł, Kass├ík Lajos Eml├ękm├║zeum Budape┼í┼ą, Narodn├ş galerie v Prahe, Galerie der Stadt Esslingen, na Slovensku: v SNG v Bratislave, V├Żchodoslovenskej gal├ęrii v Ko┼íiciach, v zbierke Prvej slovenskej investi─Źnej skupiny a. s., Stredoslovenskej gal├ęrii v Banskej Bystrici a ─Ćal┼í├şch. Pedagogicky p├┤sob├ş na Katedre v├Żtvarn├Żch umen├ş a interm├ędi├ş FU TU v Ko┼íiciach. ┼Żije v Ko┼íiciach.

Projekt z verejn├Żch zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Fond na podporu umenia je hlavn├Żm partnerom projektu
Prezentovan├ę dielo je majetkom autora.

Ilona N├ęmeth – V4 26th ANNIVERSARY, 2017

Ilona N├ęmeth – V4 26th ANNIVERSARY, 2017

Prezent├ícia diela Ilony N├ęmeth sa uskuto─Ź┼łuje v r├ímci sprievodn├ęho projektu expoz├şcie intermedi├ílneho a medi├ílneho umenia Prv├ę m├║zeum interm├ędi├ş II Satelit 2018.

Po─Ź├şta─Źov├í anim├ícia V4 26th Anniversary (26. v├Żro─Źie Vy┼íehradskej ┼ítvorky) zobrazuje v├Żsek z mapy, v ktorom sa nach├ídzaj├║ ┼ít├íty Po─żsko, ─îesko, Ma─Ćarsko a Slovensko. Krajiny v roku 1991 (Slovensko a ─îesko vtedy ako spolo─Źn├Ż ┼ít├ít) zalo┼żili alianciu V3 (Vy┼íehradsk├í trojka), po rozdelen├ş ─îSFR (1993) sa aliancia naz├Żva V4. Jej vznik podmienila snaha spolupracova┼ą v procese eur├│pskej integr├ície. Po vstupe kraj├şn do Eur├│pskej ├║nie (2004) sa misia aliancie zadefinovala ako s├║stredenie sa na upev┼łovanie stability a vz├íjomnej kooper├ície v ┼íir┼íom regi├│ne strednej Eur├│py.
V anim├ícii mapa v├Żseku Eur├│py s krajinami V4 prech├ídza deform├íciou, odstup┼łovanou ubiehaj├║cimi rokmi na ─Źasomiere. Odrat├║va roky od zalo┼żenia aliancie a┼ż po rok 2026, v ktorom by V4 mala osl├ívi┼ą 35. v├Żro─Źie existencie. Deform├ícia mapy, v ktorej sa vo fin├íle ├║zemia ─Źlensk├Żch ┼ít├ítov V4 scvrkn├║ do malej ─Źervenej ┼íkvrny pripom├şnaj├║cej v├Żlevku, alebo expres├şvnej┼íie povedan├ę, rektum, funguje aj reverzne ÔÇô nasp├Ą┼ą do pomyseln├ęho ┼ítartu, kde mapu m├┤┼żeme op├Ą┼ą vidie┼ą v re├ílnej mierke.
Anim├ícia je parafr├ízou toho, ako m├┤┼żu ide├íly smeruj├║ce vytvoreniu a udr┼żaniu modelu kooper├ície a porozumenia, atrofova┼ą – pr├şpadne a┼ż zanikn├║┼ą. Je svoj├şm sp├┤sobom ─Źasozbern├í ÔÇô manipul├ícia mapy n├ís nab├ída uvedomi┼ą si postupn├Ż odklon od solid├írnosti, vz├íjomn├ęho pochopenia a tolerovania inakosti – skuto─Źnost├ş, ktor├ę sa nielen u n├ís, ale aj v okolit├Żch krajin├ích, od roku 1990 st├ívaj├║ ─Źoraz viac re├ílnymi. Anim├ícia odkazuje aj na to, ┼że stredoeur├│pske ┼ít├íty s├şce pre┼íli procesom integr├ície k Eur├│pe, (v 90. rokoch sa k nej intenz├şvne hl├ísilo aj Slovensko – odvol├ívan├şm sa najm├Ą na to, ┼że sa nach├ídza v jej strede), no z├írove┼ł v nich ─Źoraz viac silnej├║ pr├şklony k nacionalizmu a xenof├│bii. Akoby t├Żm krajiny V4 nastavovali zna─Źne pokriven├ę zrkadlo paktu o priate─żstve a spolupr├íci, ktor├Ż pr├íve vo Vy┼íehrade v roku 1335 uzavreli kr├íli Karol I. R├│bert (Uhorsko), J├ín Luxembursk├Ż (─îechy), Kazim├şr III. (Po─żsko).
Dielo Ilony N├ęmeth je vystaven├ę v r├ímci roz┼í├şrenej prezent├ície expoz├şcie Prv├ę m├║zeum interm├ędi├ş II Medzi inform├íciou a pam├Ą┼ąou. Pr├íve zaoberanie sa pam├Ą┼ąou je jedn├Żm d├┤le┼żit├Żch diskurzov s├║─Źasn├ęho umenia. Hoci sa anim├ícia neodvol├íva na udalosti II. svetovej vojny (ako v pr├şpade viacer├Żch diel z expoz├şcie), podobne nar├íba s problematikou historickej pam├Ąte ÔÇô poukazuje nielen na ned├ívnu minulos┼ą, no i na to ako pam├Ą┼ą ako spolo─Źensk├Ż kon┼ítrukt m├┤┼że slabn├║┼ą a vytr├íca┼ą sa. Takisto je nemilosrdnou v├şziou bud├║cnosti: obrazne (skrz mot├şv rekta ─Źi odtoku) ukazuje, kam m├┤┼że dospie┼ą postupn├í elimin├ícia s├║dr┼żnosti, kooper├ície a re┼ípektu v spolo─Źnosti i v politike, je teda zobrazen├şm i toho, ako sa vzne┼íen├ę ide├íly vytr├ícaj├║, ─Źi sa st├ívaj├║ mal├Żmi i nepotrebn├Żmi. V s├║vislosti s aktu├ílnym dian├şm oh─żadom paktu o migr├ícii (Marak├ę┼í), nielen u n├ís, ale i okolit├Żch krajin├ích, t├íto anim├ícia, ktor├í ukazuje na devalv├íciu my┼ílienok o spolupr├íci a proeur├│pskom uva┼żovan├ş, z├şskava intenz├şvnej┼íiu aktu├ílnos┼ą.

Ilona N├ęmeth (*1963) vst├║pila na v├Żtvarn├║ sc├ęnu za─Źiatkom 90. rokov 20. storo─Źia in┼ítal├íciami a dielami site-specific, o viacer├Żch z nich bolo mo┼żn├ę, okrem in├Żch interpreta─Źn├Żch vrstiev, uva┼żova┼ą aj ako o postfeministick├Żch. V jej tvorbe je v┼íak u┼ż dlh├Ż ─Źas v├Żrazn├í anga┼żovan├í ─Źrta. Dielami sa vyjadruje sa k aktu├ílnym spolo─Źensk├Żm t├ęmam ÔÇô dot├Żkaj├║ sa moci, manipul├ície m├ędiami, intolerancie vo─Źi minorit├ím a vo v┼íeobecnosti disponuj├║ ─Źitate─żn├Żm sociologick├Żm rozmerom. Dosah jej diel v├Żrazne podporuje aj ich realiz├ícia vo verejnom priestore. Jej aktu├ílnu tvorbu tie┼ż charakterizuje s├║stredenie sa na kontexty (spolo─Źensk├ę, historick├ę) pr├şslu┼ín├ęho prostredia a d├┤le┼żit├║ rolu v nich zohr├íva aj aplik├ícia jej vlastnej sk├║senosti z dan├ęho miesta. V roku 2018 sa stala laure├ítkou Ceny Nad├ície Tatrabanky za v├Żstavu Eastern Sugar.

Projekt z verejn├Żch zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Fond na podporu umenia je hlavn├Żm partnerom projektu
Prezentovan├ę dielo je majetkom autorky.

Stano Mas├ír ÔÇô Portr├ęty in┼ítit├║ci├ş, 2017

Stano Mas├ír ÔÇô Portr├ęty in┼ítit├║ci├ş, 2017
(s├ęria ART PLAN – PDF)

Pr├şspevok Stana Mas├íra Portr├ęty in┼ítit├║ci├ş (s├ęria ART PLAN), 2017 je s├ęriou malieb ako al├║zi├ş/pripodoben├ş naviga─Źn├Żch tabuliek z┬áprest├ş┼żnych m├║ze├ş umenia v┬áEur├│pe. Vych├ídza z┬ál├şnie jeho programu, v┬áktorej sa zam├Ż┼í─ża nad mechanizmami prezent├ície vizu├ílneho umenia, kde svet, obrazne povedan├ę: ÔÇ×zaÔÇť umen├şm, ktor├ę m├┤┼żeme be┼żne vidie┼ą vo┬áv├Żstavn├Żch miestnostiach, nie je druhotn├Ż, naopak je d├┤le┼żitou s├║─Źas┼ąou tohto komplexu ÔÇô av┼íak nevidite─żnou a┬ázdanlivo nepodstatnou. Umelec vybran├ę tabu─żky (napr├şklad Fortsetzung der Austellung ÔÇô Exhibition continues z┬áHamburger Banhoff/Staatliche Museen v┬áBerl├şne), so zachovan├şm pr├şslu┼ín├ęho typu p├şsma a┬ágrafiky, prepisuje do malieb v├Ą─Ź┼í├şch form├ítov ÔÇô ─Ź├şm ich situuje do poz├şcie auton├│mnych umeleck├Żch diel. Z├írove┼ł ich pr├ştomnos┼ą v PGU ┼Żilina, umiestnen├ę s├║ pod─ża danost├ş jej pr├şstupov├Żch a┬ákomunika─Źn├Żch priestorov, vytv├íra osobit├║ ÔÇô a┬ánajm├Ą umeleck├║ formu navig├ície n├ív┼ítevn├şka v gal├ęrii.