Juraj Bartusz – Chyť ma, chyť ma! Hľadám v pamäti tvár svojej spolužiačky Sáry Rosenblumovej, 1995

Juraj Bartusz – Chyť ma, chyť ma! Hľadám v pamäti tvár svojej spolužiačky Sáry Rosenblumovej, 1995

Prezentácia diela Juraja Bartusza sa uskutočňuje v rámci sprievodného projektu expozície intermediálneho a mediálneho umenia Prvé múzeum intermédií II – Satelit 2018.

Videoinštaláciu Chyť ma, chyť ma! Hľadám v pamäti tvár svojej spolužiačky Sáry Rosenblumovej autor prvý krát prezentoval na výstave Sen o múzeu? v Považskej galérii umenia v roku 1995. Spolu so staršou inštaláciou Marschieren marsch! (1993), vystavenou v aktuálnej expozícii Prvé múzeum intermédií II (Medzi informáciou a pamäťou), ide o ojedinelé príspevky intermediálneho umenia 90. rokov, ktoré sa reflektujú problematiku tzv. historickej a kolektívnej pamäte, no predovšetkým upozorňujú na hrozbu jej zlyhania a jeho následkov. Obe nesú silnú osobnú linku v sprítomnení skúseností autora s II. svetovou vojnou. V prípade diela Chyť ma, chyť ma! Hľadám v pamäti tvár svojej spolužiačky Sáry Rosenblumovej je nemožnosť /neschopnosť pamätať (a tiež pripomínať si) túto celosvetovú traumu spodobená ako vizuálna metafora – v neustálych pokusoch spomenúť si na tvár spolužiačky židovského pôvodu, ktorej podobu sa výtvarník znova a znova pokúša nakresliť. Po formálnej stránke je dielo osobitým prepojením performancie a inštalácie. Korešponduje tak nielen s uvedenou inštaláciou Marschieren marsch!, ale tiež koncepciou aktuálnej expozície PMI II venovanej pamäti – fenoménu, ktorý v aktuálnom umení silno rezonuje a sprítomňuje jeden s paradoxov súčasnej spoločnosti: zaoberanie sa históriou je totiž aj prejavom obavy z budúcnosti. Aj tento aspekt aktuálneho umenia obe inštalácie Juraj Bartusza z 90. rokov v mnohom predznačili.

Prof. Juraj Bartusz, akad. soch. (*1933) v rokoch 1954 – 1956 študoval na Vysokej škole uměleckoprůmyslovej v Prahe, v rokoch 1959 – 1961 na Akademii výtvarných umění v Prahe. Jeho tvorba zahŕňa konštruktivistické plastiky, realizácie akčného a konceptuálneho umenia, site-specific umenie, inštalácie, sochárske realizácie pre verejný priestor. V 80. rokoch vstúpil do jeho tvorby čas – začal vytvárať časovo limitované maľby a kresby, modelovať energickým zásahom: hádzaním tehál do tuhnúcej sadry, údermi latou či gumeným pásom. Od 90. rokov vytvára inštalácie, ktorými kriticky komentuje ekologické, etické a historické skutočnosti. Vystavoval na prestížnych prehliadkach doma i v zahraničí, jeho diela sú zastúpené v zahraničných zbierkach: Albertina Viedeň, Kassák Lajos Emlékmúzeum Budapešť, Narodní galerie v Prahe, Galerie der Stadt Esslingen, na Slovensku: v SNG v Bratislave, Východoslovenskej galérii v Košiciach, v zbierke Prvej slovenskej investičnej skupiny a. s., Stredoslovenskej galérii v Banskej Bystrici a ďalších. Pedagogicky pôsobí na Katedre výtvarných umení a intermédií FU TU v Košiciach. Žije v Košiciach.

Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu
Prezentované dielo je majetkom autora.

Ilona Németh – V4 26th ANNIVERSARY, 2017

Ilona Németh – V4 26th ANNIVERSARY, 2017

Prezentácia diela Ilony Németh sa uskutočňuje v rámci sprievodného projektu expozície intermediálneho a mediálneho umenia Prvé múzeum intermédií II Satelit 2018.

Počítačová animácia V4 26th Anniversary (26. výročie Vyšehradskej štvorky) zobrazuje výsek z mapy, v ktorom sa nachádzajú štáty Poľsko, Česko, Maďarsko a Slovensko. Krajiny v roku 1991 (Slovensko a Česko vtedy ako spoločný štát) založili alianciu V3 (Vyšehradská trojka), po rozdelení ČSFR (1993) sa aliancia nazýva V4. Jej vznik podmienila snaha spolupracovať v procese európskej integrácie. Po vstupe krajín do Európskej únie (2004) sa misia aliancie zadefinovala ako sústredenie sa na upevňovanie stability a vzájomnej kooperácie v širšom regióne strednej Európy.
V animácii mapa výseku Európy s krajinami V4 prechádza deformáciou, odstupňovanou ubiehajúcimi rokmi na časomiere. Odratúva roky od založenia aliancie až po rok 2026, v ktorom by V4 mala osláviť 35. výročie existencie. Deformácia mapy, v ktorej sa vo finále územia členských štátov V4 scvrknú do malej červenej škvrny pripomínajúcej výlevku, alebo expresívnejšie povedané, rektum, funguje aj reverzne – naspäť do pomyselného štartu, kde mapu môžeme opäť vidieť v reálnej mierke.
Animácia je parafrázou toho, ako môžu ideály smerujúce vytvoreniu a udržaniu modelu kooperácie a porozumenia, atrofovať – prípadne až zaniknúť. Je svojím spôsobom časozberná – manipulácia mapy nás nabáda uvedomiť si postupný odklon od solidárnosti, vzájomného pochopenia a tolerovania inakosti – skutočností, ktoré sa nielen u nás, ale aj v okolitých krajinách, od roku 1990 stávajú čoraz viac reálnymi. Animácia odkazuje aj na to, že stredoeurópske štáty síce prešli procesom integrácie k Európe, (v 90. rokoch sa k nej intenzívne hlásilo aj Slovensko – odvolávaním sa najmä na to, že sa nachádza v jej strede), no zároveň v nich čoraz viac silnejú príklony k nacionalizmu a xenofóbii. Akoby tým krajiny V4 nastavovali značne pokrivené zrkadlo paktu o priateľstve a spolupráci, ktorý práve vo Vyšehrade v roku 1335 uzavreli králi Karol I. Róbert (Uhorsko), Ján Luxemburský (Čechy), Kazimír III. (Poľsko).
Dielo Ilony Németh je vystavené v rámci rozšírenej prezentácie expozície Prvé múzeum intermédií II Medzi informáciou a pamäťou. Práve zaoberanie sa pamäťou je jedným dôležitých diskurzov súčasného umenia. Hoci sa animácia neodvoláva na udalosti II. svetovej vojny (ako v prípade viacerých diel z expozície), podobne narába s problematikou historickej pamäte – poukazuje nielen na nedávnu minulosť, no i na to ako pamäť ako spoločenský konštrukt môže slabnúť a vytrácať sa. Takisto je nemilosrdnou víziou budúcnosti: obrazne (skrz motív rekta či odtoku) ukazuje, kam môže dospieť postupná eliminácia súdržnosti, kooperácie a rešpektu v spoločnosti i v politike, je teda zobrazením i toho, ako sa vznešené ideály vytrácajú, či sa stávajú malými i nepotrebnými. V súvislosti s aktuálnym dianím ohľadom paktu o migrácii (Marakéš), nielen u nás, ale i okolitých krajinách, táto animácia, ktorá ukazuje na devalváciu myšlienok o spolupráci a proeurópskom uvažovaní, získava intenzívnejšiu aktuálnosť.

Ilona Németh (*1963) vstúpila na výtvarnú scénu začiatkom 90. rokov 20. storočia inštaláciami a dielami site-specific, o viacerých z nich bolo možné, okrem iných interpretačných vrstiev, uvažovať aj ako o postfeministických. V jej tvorbe je však už dlhý čas výrazná angažovaná črta. Dielami sa vyjadruje sa k aktuálnym spoločenským témam – dotýkajú sa moci, manipulácie médiami, intolerancie voči minoritám a vo všeobecnosti disponujú čitateľným sociologickým rozmerom. Dosah jej diel výrazne podporuje aj ich realizácia vo verejnom priestore. Jej aktuálnu tvorbu tiež charakterizuje sústredenie sa na kontexty (spoločenské, historické) príslušného prostredia a dôležitú rolu v nich zohráva aj aplikácia jej vlastnej skúsenosti z daného miesta. V roku 2018 sa stala laureátkou Ceny Nadácie Tatrabanky za výstavu Eastern Sugar.

Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu
Prezentované dielo je majetkom autorky.

Stano Masár – Portréty inštitúcií, 2017

Stano Masár – Portréty inštitúcií, 2017
(séria ART PLAN – PDF)

Príspevok Stana Masára Portréty inštitúcií (séria ART PLAN), 2017 je sériou malieb ako alúzií/pripodobení navigačných tabuliek z prestížnych múzeí umenia v Európe. Vychádza z línie jeho programu, v ktorej sa zamýšľa nad mechanizmami prezentácie vizuálneho umenia, kde svet, obrazne povedané: „za“ umením, ktoré môžeme bežne vidieť vo výstavných miestnostiach, nie je druhotný, naopak je dôležitou súčasťou tohto komplexu – avšak neviditeľnou a zdanlivo nepodstatnou. Umelec vybrané tabuľky (napríklad Fortsetzung der Austellung – Exhibition continues z Hamburger Banhoff/Staatliche Museen v Berlíne), so zachovaním príslušného typu písma a grafiky, prepisuje do malieb väčších formátov – čím ich situuje do pozície autonómnych umeleckých diel. Zároveň ich prítomnosť v PGU Žilina, umiestnené sú podľa daností jej prístupových a komunikačných priestorov, vytvára osobitú – a najmä umeleckú formu navigácie návštevníka v galérii.