Veronika R├│naiov├í – Mal├ę t├║┼żby, 2018

Veronika Rónaiová (*1951)
Mal├ę t├║┼żby, 2018, n├íjden├ę umeleck├ę dielo Juli├ína Filu – Mal├ę t├║┼żby, 1966

objekt/asambl├í┼ż, 68 x 78 x 12 cm
zo zbierky Pova┼żskej gal├ęrie umenia v ┼Żiline
z├şskan├ę n├íkupom od autorky v roku 2019

Dielo Mal├ę t├║┼żby (2018/1966) autorka autorsky upravila vlo┼żen├şm reprodukcie vlastn├ęho obrazu a ├║pravou jeho niektor├Żch ─Źast├ş, napr. umiestnen├şm ─Źiernej p├ísky cez o─Źi diev─Źa┼ąa ÔÇô ide o jej fotografiu z detstva. Asambl├í┼ż predstavila na v├Żstave Dedi─Źstvo (PGU ┼Żilina, 2018). Nosnou l├şniou v├Żstavy bola osobn├í i umeleck├í komunik├ícia so svojimi rodi─Źmi ÔÇô umelcami Juli├ínom Filom a M├íriou Filovou. https://www.pgu.sk/vystavy/veronika-ronaiova-dedicstvo/

Jej vstupy do diel otca, pop-artov├ęho a hyperrealistick├ęho maliara Juli├ína Fila (1921 – 2007), ─Źi┼że spolo─Źn├í pr├ştomnos┼ą dvoch autorsk├Żch rukopisov v ploche pl├ítna, v pr├şpade tohto diela v hmote asambl├í┼że, s├║ ÔÇô metaforicky povedan├ę – dial├│gom prebiehaj├║cim medzi nimi, tie┼ż odvolan├şm na minul├ę, av┼íak bez mo┼żnosti vstupu Juli├ína Fila do nich. Na pozad├ş tohto radik├ílneho prieniku do auton├│mneho umeleck├ęho vyjadrenia (ako m├┤┼żu na prv├Ż poh─żad p├┤sobi┼ą), m├┤┼żeme v┼íak okrem gesta privlastnenia si umeleck├ęho diela po pr├şbuznom, rozvin├║┼ą ├║vahu o znejasnen├ş kont├║r autorstva: k signat├║re Juli├ína Fila umelky┼ła pridala svoju. ─Äalej o pevnej viere autorky v opodstatnenos┼ą tohto gesta: prema─żby ─Źi vlastn├ę v├Żtvarn├ę vstupy do jeho diel s├║ pre ┼łu mo┼żnos┼ąou ako pokra─Źova┼ą s otcom v komunik├ícii i v konfront├ícii ich umeleck├Żch n├ízorov. No tie┼ż s├║ spodoben├şm vz┼ąahu: otec ÔÇô dc├ęra, umelec ÔÇô umelky┼ła, ktor├Ż ona – z rodovej perspekt├şvy – takto vyjadruje.

L├şnia umenia a v├Żtvarnej kritiky, ktor├í sa venovala aspektom feminizmu a postfeminizmu a v na┼íom prostred├ş sa stala viac vidite─żnou a┼ż po roku 1990, odkryla v├Żznam tvorby autorky aj z tohto uhla poh─żadu: forma nie radik├ílnych, naopak int├şmnych, no predov┼íetk├Żm s├║dr┼żn├Żch princ├şpov feministick├ęho umenia je v tvorbe Veroniky R├│naiovej pr├ştomn├í prakticky neust├íle: v hyperrealistick├Żch obrazoch, vytv├íran├Żch technikou airbrushu, realizovan├Żch od polovice 70. rokov bola ├║stredn├Żm mot├şvom ┼żena ÔÇô najm├Ą jej poz├şcia v jednotke rodiny, alebo ┼íir┼íej soci├ílnej ┼ítrukt├║re, v novom mil├ęniu sa pre autorku stal d├┤le┼żit├Ż prvok tzv. ÔÇ×self-positioninguÔÇť, v ktorom definuje svoju autorsk├║ poz├şciu aj v ┼íir┼íom pon├şman├ş ÔÇô vo v├Żtvarnej a umeleckej sf├ęre.
Mira Sikorov├í-Puti┼íov├í, kur├ítorka PMI III Ne┼żn├í sila a riadite─żka Pova┼żskej gal├ęrie umenia v ┼Żiline

Z├şskanie diela z verejn├Żch zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

N├íkup diela bol financovan├Ż s pr├şspevkom ┼Żilinsk├ęho samospr├ívneho kraja.

Jana ┼Żelibsk├í – Jej poh─żad na neho, 1996

Jana ┼Żelibsk├í (*1941)
Jej poh─żad na neho, 1996

videoinštalácia, video, 4´ 55´´, zvuk, farba,
3 dreven├ę poli─Źky 39 x 28 cm, 3 sklenen├ę akv├íri├í 30 x 20 x 30 cm, 4 gu─żky z moduritu ru┼żovej farby, sprchovacia hadica, 3 bodov├ę lampy s ─Źerven├Żmi ┼żiarovkami, ve─żkoplo┼ín├í projekcia
zo zbierky v spr├íve Pova┼żskej gal├ęrie umenia v ┼Żiline
z├şskan├ę n├íkupom od autorky v roku 2019

Jana ┼Żelibsk├í vytvorila videoin┼ítal├íciu pre v├Żstavu Paradigma ┼żena (1996, PGU v ┼Żiline) ÔÇô jej z├şskanie do zbierkov├ęho fondu gal├ęrie (v roku 2019) a umiestnenie do expoz├şcie je fakticky n├ívratom videoin┼ítal├ície na svoju domovsk├║ p├┤du. V├Żstava bola s├║─Źas┼ąou tril├│gie konanej v rokoch 1995 ÔÇô 1997 v PGU v ┼Żiline (Fyzick├Ż/Ment├ílny, Paradigma ┼żena, Medzi mu┼żom a ┼żenou), kur├ítorsk├Żch projektov riadite─żky Katar├şny Rusn├íkovej. Konali sa v novo zrekon┼ítruovanom, na vtedaj┼íie mo┼żnosti region├ílnych gal├ęri├ş ojedinelom, v├Żstavnom priestore s parametrami tzv. bielej kocky (neutr├ílne biele miestnosti bez vystupuj├║cich architektonick├Żch prvkov so sivou bet├│novou podlahou). Cie─żom v├Żstavy bolo ┼ípecifikova┼ą v tom ─Źase ─Źoraz viac vidite─żnej┼íiu tendenciu postfeministick├ęho umenia prostredn├şctvom diel realizovan├Żch na z├íklade libreta predlo┼żen├ęho kur├ítorkou.

Kon┼ítruktom videoin┼ítal├ície Jej poh─żad na neho je podvratn├í reakcia v├Żtvarn├ş─Źky na fenom├ęn gaze ÔÇô mu┼żsk├ęho upren├ęho poh─żadu na ┼żenu ako na predmet telesnej t├║┼żby, ─Źi┼że na povestn├ę ÔÇ×─Źumenie/z├şzanieÔÇť, ale okrem tohto rodov├ęho stereotypu tie┼ż na prvok voyeurizmu, ktor├Ż sa s mu┼żsk├Żm poh─żadom na ┼żensk├ę telo zvykne sp├íja┼ą. K jeho dekon┼ítrukcii, laicky povedan├ę – k jeho obr├íteniu naruby, autorka dospela tak, ┼że v tomto pr├şpade bola ona tou, ─Źo zamierila svoj (Jej) poh─żad na neho ÔÇô na sprchuj├║ceho sa mu┼ża ÔÇô vo videu premietanom v projekcii. K dekon┼ítrukcii ÔÇô prep├şsaniu tejto sch├ęmy, prispievaj├║ z├íbery na detaily k├║pe─żne: kvapkaj├║ci vodovodn├Ż koh├║tik, hadica ku sprche, gu─żky, ale aj zvukov├í stopa videa (erotick├í piese┼ł Serge Gainsbourga), ktor├Żmi autorka v├Żznam diela pos├║va a┼ż k psychoanalytick├Żm s├║vislostiam. Komponenty z videa s├║ ako hmotn├ę artefakty ÔÇ×konzervovan├ęÔÇť v trojici sklenen├Żch akv├íri├ş. Komplex videoin┼ítal├ície je auton├│mnym prostred├şm, vystavan├Żm z viacer├Żch zlo┼żiek. Videom, zvukom, spolu s nain┼ítalovan├Żmi objektami/akv├íriami vznik├í situ├ícia, v ktorej je telo mu┼ża nemateri├ílne, odhmotnen├ę medi├ílnym obrazom, a naopak – zd├┤raznen├ę s├║ komponenty z videa ako hmotn├ę predmety. Videoin┼ítal├ícia je tie┼ż prv├Żm dielom prezentovanom v slovenskom galerijnom prostred├ş, kde bola pou┼żit├í ve─żkoplo┼ín├í videoprojekcia.
Mira Sikorov├í-Puti┼íov├í, kur├ítorka PMI III Ne┼żn├í sila a riadite─żka Pova┼żskej gal├ęrie umenia v ┼Żiline

Z├şskanie diela z verejn├Żch zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

N├íkup diela bol financovan├Ż s pr├şspevkom ┼Żilinsk├ęho samospr├ívneho kraja.