Ivana ┼á├ítekov├í – Neznesite─żn├í ┼ąa┼żkos┼ą bytia

Ivana ┼á├ítekov├í – Neznesite─żn├í ┼ąa┼żkos┼ą bytia

Kur├ítorka: Krist├şna Hermanov├í
Miesto konania: Pova┼żsk├í gal├ęria umenia v ┼Żiline, v├Żstavn├ę priestory na pr├şzem├ş
Otvorenie v├Żstavy: utorok 22. novembra 2022 o 17 h
Trvanie v├Żstavy: 23. 11. 2022 – 28. 2. 2023

Satelitom do─Źasne roz┼íiruj├║cim st├ílu expo┬şz├şciu Prv├ę m├║zeum interm├ędi├ş III – Ne┼żn├í sila, ktor├í je venovan├í tematike rodu, je v├Żstava Ivany ┼á├ítekovej.

Na s├║─Źasnej slovenskej sc├ęne patr├ş Ivana k v├Żrazn├Żm osobnostiam. Vo svojich dielach prin├í┼ía ostr├║ kritiku a ir├│niu. Priamo─Źiare vyjadrenie kritick├ęho n├ízoru na stav spolo─Źnosti neb├Żva obvyklou strat├ęgiou v├Żtvarn├Żch umelcov, takisto humor je na slovenskej v├Żtvarnej sc├ęne pomerne ojedinel├Żm prvkom.
Ivana ┼á├ítekov├í sa dlhodobo zaober├í sk├║man├şm na┼íej n├írodnej mentality, bez p├ítosu pomen├║va to, o ─Źom si mysl├ş, ┼że je na┼íim n├írodn├Żm folkl├│rom. Aktu├ílnej┼í├şmi ne┼ż legend├írna pohostinnos┼ą, zbo┼żnos┼ą ─Źi skromnos┼ą sa javia alkoholiz┬şmus, malos┼ą, ─Źi frustr├ícia. Za uplynut├ę roky sa autorka postupne posunula od komentovania k aktivizmu – svojimi dielami v s├║─Źasnosti n├ízorovo aj materi├ílne podporuje LGBTI+ komunitu.

Vo svojich aktu├ílnych dielach sa venuje ├║lohe a postaveniu ┼żeny; nepracuje v┼íak s vn├║tornou intimitou, ale pr├şzna─Źne spra┬şcov├íva spolo─Źensk├ę t├ęmy. Vo vizu├ílnom jazyku folkl├│ru, s pou┼żit├şm techniky vy┼í├ş┬şvania na star├ę autentick├ę obrusy a utierky, pon├║ka v├Żtvarn├ę reflexie nerovnosti medzi mu┼żom a ┼żenou.

Vystaven├Ż vy┼í├şvan├Ż obrus s n├ízvom Woman at work je „zdoben├Ż“ v├Żjavmi zo ┼żivota ┼żeny. Ide o sc├ęny ┼żenskej pr├íce – kopanie na poli, zarezanie sliepky ─Źi ┼ąahanie opit├ęho mu┼ża z kr─Źmy. K t├Żmto „tradi─Źn├Żm“ ┼żensk├Żm ─Źinnostiam Ivana prid├íva aj sc├ęny z 21. sto┬şro─Źia, napr. ┼żena sediaca na fit lopte, pra┬şcuj├║ca na notebooku; a tie┼ż ─Źinnosti, ktor├ę be┼żne patria k pr├ícam typicky vn├şman├Żm ako „mu┼żsk├ę“ – kosenie, rezanie motorvou p├şlou, v┼Ľtanie, a pod. Vymenov├ívan├şm ┼żensk├Żch povinnost├ş v dom├ícnosti aj mimo nej, Ivana ┼á├ítekov├í prispieva do expoz├şcie Ne┼żn├í sila, kde sa viackr├ít objavuje tema┬ştizovanie stereotypne vn├şman├ęho mu┼żsko-┼żensk├ęho sveta a rodovo rozdelen├ę ├║lohy. Autorka tie┼ż otv├íra t├ęmu ┼żenskej neplatenej pr├íce a jej hodnoty v porovnan├ş s ─żahko vyjadrite┼ąnou hodnotou pr├íce v zamestnan├ş – v├Ż┼íkou platu. Levituj├║ci st├┤l s obrusom je mo┼żn├ę obch├ídza┼ą st├íle dokola, ─Źo evokuje stup┼łuj├║cu sa r├Żchlos┼ą v neko┬şne─Źnom koloto─Źi ka┼żdodennosti: vyprevadi┼ą deti do ┼íkoly, zavesi┼ą bielize┼ł, navari┼ą, por├Ż┬ş─żova┼ą, stiahnu┼ą zajaca z ko┼że, umy┼ą z├íchod, donies┼ą vodu… a tak st├íle dokola.

V dielach Na┼íe, Neznesite─żn├í ta┼żkos┼ą bytia a Opeka─Źka je ┼żena objektom, podriaden├í vy┼í┼íie postaven├Żm jedincom ─Źi in┼ítit├║┬ş ci├ím. Vo v┼íetk├Żch zobrazen├Żch situ├íci├ích, aj v t├Żch zo s├║─Źasn├ęho prostredia, je zobra┬ş zovan├í ┼żena oble─Źen├í v┼żdy v ─żudovom kroji. Tento kontrast m├┤┼że by┼ą ch├ípan├Ż ako meta┬ş fora postavenia ┼żeny, ktor├ę sa za posledn├ę st├íro─Źia vo svojej hlbokej podstate nezme┬şnilo. V na┼íom patriarch├ílnom svete ┼żena na─Ćalej zost├íva t├Żm „slab┼í├şm pohlav├şm“, menejcenn├Żm ─Źlovekom.

Ivana ┼á├ítekov├í (*1984) je absolventka V┼áVU v Bratislave. V roku 2013 sa stala finalistkou Essl Art Award, a v roku 2014 jej bola udelen├í Cena Nad├ície Tatra banky. Je ─Źlenkou kresliarskeho tria Dzivea, spo┬ş lupracuje na ─Źasopisoch Bublina a Pr├şbehy 20. storo─Źia. Vo svojej tvorbe pou┼ż├şva ma─żbu a kresbu in┼ípirovan├║ komiksom, no pracuje aj s in├Żmi m├ędiami (v├Ż┼íivka, objekt, interakt├şvna in┼ítal├ícia). ─îasto prep├íja hist├│riu, folkl├│r a ─żudov├ę trad├şcie so s├║─Źasn├Żm svetom, na z├íklade ─Źoho komentuje hlboko zakorenen├ę paradoxy a absurdity v slovenskej spolo─Źnosti. ┼Żije a tvor├ş v Bratislave.

Projekt z verejn├Żch zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Fond na podporu umenia je hlavn├Żm partnerom projektu.

Jan Kostaa – Trofeje

Jan Kostaa – Trofeje

Kur├ítorka: Krist├şna Hermanov├í
Miesto konania: Pova┼żsk├í gal├ęria umenia v ┼Żiline, pr├şzemie
Otvorenie v├Żstavy: ┼ítvrtok 25. augusta 2022 o 17.00 hod.
Trvanie v├Żstavy: 26. 8. 2022 ÔÇô 15. 10. 2022

V├Żstava Trofeje je Satelitom Prv├ęho m├║zea interm├ędi├ş III. Ne┼żn├í sila. Jan Kostaa, ako mu┼żsk├Ż autor, do─Źasne dop─║┼ła st├ílu expoz├şciu venovan├║ tematike rodu, v ktorej s├║ prezentovan├ę diela 8 autoriek a 1 autora zo zbierky interm├ędi├ş Pova┼żskej gal├ęrie umenia v ┼Żiline.

Tvorba Jana Kostuu by sa dala rozdeli┼ą do dvoch siln├Żch tematick├Żch okruhov. Oba ich sp├íja z├íujem o fig├║ru, viac ─Źi menej ─Źitate─żn├Ż odkaz na fyzick├ę utrpenie, a sk├║manie ─żudskej / mu┼żskej potreby s├║┼ąa┼żi┼ą, v├ş┼ąazi┼ą, dob├Żva┼ą a ovl├ídnu┼ą.
Jedn├Żm okruhom je z├íujem o nadpriemern├ę fyzick├ę v├Żkony, kompetitivita, v├Żvoj ─żudsk├Żch fyzick├Żch schopnost├ş a estetika pohybu, ktor├ę Kostaa zhmot┼łuje v umeleck├Żch dielach od denn├şkov├Żch kresieb, cez ma─żbu, fotografiu, soch├írske objekty a m├Ąkk├ę plastiky a┼ż po video, v komplexnom projekte Physical Project.
Druh├Żm okruhom, kam patria aj ma─żby vystaven├ę v st├ílej expoz├şci├ş Prv├ę m├║zeum interm├ędi├ş III. Ne┼żn├í sila, s├║ t├ęmy postavenia (dominantn├ęho) mu┼ża a (zlomenej) ┼żeny v ich vz├íjomnom vz┼ąahu.
Kostaa sa venuje sk├║maniu poz├şcie siln├ęho mu┼żsk├ęho jedinca, hlavy rodiny, zberate─ża trofej├ş, ─Źi u┼ż t├Żch loveck├Żch alebo soci├ílnych. Ako predloha mu sl├║┼żi ─żudsk├Ż samec, ktor├Ż m├í v├Ą─Ź┼íinu situ├íci├ş svojho ka┼żdodenn├ęho diania pod kontrolou a alibisticky sa odvol├íva na konkr├ętne trad├şcie, alebo zvyklosti, pr├şpadne na anim├ílne z├íkonitosti. Jeho ciele s├║ jasn├ę a kontrolu si vydob├şja s├ím, tlakom na svoje okolie, fyzick├Żm alebo psychick├Żm. (Viz. napr. 12 metrov dlh├í panoramatick├í ma─żba z roku 2015 ├ôda na rados┼ą).
V prezentovan├Żch dielach svoju pozornos┼ą Kostaa upriamuje vyslovene len na tzv. trofeje tohto samca. ┼Żena, ako ─Źast├í obe┼ą ma─Źistick├Żch komplexov a konania sa st├íva dobrou a┼ż po elimin├ícii odporu a n├íslednej rezign├ícii. Submis├şvna ┼żena je dobr├í trofej.

Kompoz├şcie nah├Żch ┼żensk├Żch tiel Kostaa ma─żuje surov├Żm, r├Żchlym ┼ít├Żlom. Pou┼ż├şva priemyseln├ę farby a lepidl├í, ktor├ę kupuje v kutilsk├Żch obchodoch s preva┼żne mu┼żskou klientelou. Ma─żuje r├Żchlo, bez retu┼íovania nedostatkov, bez ┼żiv├ęho modelu, pod─ża fotografickej predlohy v spolupr├íci s man┼żelkou. Proces pr├şpravn├ęho fotografovania v submis├şvnych a rezignovan├Żch poloh├ích vn├şma Kostaa ako katalyz├ítor s├║kromn├ęho dial├│gu, ktor├Ż mu pom├íha v t├ęme zauja┼ą pevnej┼íie stanovisk├í.
V samotn├Żch ma─żb├ích nie s├║ v┼żdy v prvom pl├íne rozpoznate─żn├ę autorove z├ímery. Niekedy p├┤sobia ma─żby priam dekorat├şvne, akoby iba zn├ízor┼łovali le┼żiacu ┼żensk├║ postavu. Tento rozmer zdanlivej ne┼íkodnosti situ├ície je pre autora tie┼ż d├┤le┼żit├Ż. Takisto signifikantn├í farebnos┼ą je svoj├şm sp├┤sobom pr├şjemn├í. Fig├║ry s├║ v┼íak takmer v┼żdy ┼íed├ę, neutr├ílne, bez tv├íre, pripraven├ę by┼ą k├Żmko─żvek. Ako pozadie figur├ílnych v├Żjavov sa objavuje tapeta ÔÇô z Kostoovho rodinn├ęho arch├şvu, ako odkaz na intimitu dom├íceho prostredia, v ktorom sa odohr├ívaj├║ sc├ęny zvonku nevidite─żn├ę.

V├Żstavu z verejn├Żch zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Tom├í┼í Rafa – ÔÇťMy body, my rules!ÔÇŁ

Tom├í┼í Rafa – ÔÇťMy body, my rules!ÔÇŁ

Kurátorka: Diana Klepoch Majdáková
Miesto konania: Pova┼żsk├í gal├ęria umenia v ┼Żiline, pr├şzemie
Otvorenie v├Żstavy: ┼ítvrtok 31. marca 2022 o 17.00 hod.
Trvanie v├Żstavy: 1. 4. 2022 ÔÇô 4. 6. 2022

Prezent├ícia diela Tom├í┼ía Rafu sa uskuto─Ź┼łuje v r├ímci sprievodn├ęho projektu expoz├şcie intermedi├ílneho a medi├ílneho umenia Prv├ę m├║zeum interm├ędi├ş III Satelit 2022.

Pr├íca Tom├í┼ía Rafu je dlhodobo budovan├í ako rozsiahly, preva┼żne videoartov├Ż projekt, v ktorom mapuje verejn├ę prejavy nacionalizmu, pravicov├ęho extr├ęmizmu, rasizmu, netolerancie, ako aj ich protip├│lov (pochodov za pr├íva LGBTIQA+, ┼żien ─Źi ute─Źencov) v r├┤znych krajin├ích preva┼żne strednej Eur├│py. Autor od roku 2009 dokumentuje stretnutia radik├ílnych a revoluc╠în├Żch skup├şn, ale i protivl├ídne a protiextr├ęmistick├ę demon┼ítr├ície, pochody a podporn├ę akcie za pr├íva men┼í├şn c╠îi konflikty antifa┼íistov s pr├şvr┼żencami ultrapravicov├Żch hnut├ş. Poc╠îas svojej pr├íce sa ocit├í priamo v strede diania, c╠îi u┼ż ide o akcie na Slovensku, v Pol╠îsku, Mad╠îarsku, C╠îesku alebo v z├ípadnej Eur├│pe (Nemecko, ┼ávajc╠îiarsko). Monitoroval protestn├ę akcie hnutia Occupy Wall Street v Spojen├Żch ┼ít├ítoch, ako aj zmenu re┼żimu na Ukrajine (janu├ír ÔÇô febru├ír 2014), zap├íjal sa aj do zaznamen├ívania ne─żudsk├Żch podmienok ute─Źencov na hraniciach Eur├│py. Jeho pr├íca sa postupne transformovala aj do dvoch ─Ćal┼í├şch projektov, s├ęrie umeleck├Żch workshopov v marginalizovanej r├│mskej komunite Pr├ízdniny v osade alebo publicistickej webstr├ínky na podporu kritick├ęho myslenia Postpravda.sk . Okrem toho realizuje anga┼żovan├ę z├ísahy do verejn├ęho priestoru (napr. ┼áportov├ę m├║ry, ─îesko-r├│mska vlajka at─Ć.)

V├Żhodou takto rozsiahleho materi├ílu je mo┼żnos┼ą vytv├írania porovnan├ş a kontrastov, h─żadania princ├şpov konfronta─Źn├Żch momentov, ale aj pr├ş─Źin samotn├Żch konfliktov. Napriek tomu, ┼że jeho pr├íca prekrac╠îuje viacer├ę ┼ż├ínre pohybuj├║c sa od dokumentu a┼ż po video-art, je v nej badate─żn├Ż siln├Ż d├┤raz na vizu├ílne kvality z├íberov. Kamera zachyt├íva subt├şlne detaily a nevedom├ę s├║vislosti. Po niekol╠îk├Żch min├║tach sledovania Rafov├Żch vide├ş je zrejm├ę, ┼że nejde o klasick├Ż informac╠în├Ż c╠îasozber ani dokument├írny film vytvoren├Ż s vopred nap├şsan├Żm scen├írom. Bez ak├Żchkol╠îvek koment├írov ost├íva interpretac╠în├Ż k├│d otvoren├Ż a dopovedat╠î ho m├í pr├íve div├ík/div├í─Źka. Napriek tomu, ┼że podvedome zaujmeme stanovisko (a nesporne od─Ź├ştame aj stanovisko autora), umeleck├í optika nec╠îakane plasticky vykresl╠îuje davov├ę manipulac╠în├ę mechanizmy, vlastn├ę v┼íetk├Żm protestn├Żm akci├ím a tak si nedovol├şme celkom podl╠îahn├║t╠î em├│ci├ím a stratit╠î objektivitu.

V├Żstava ÔÇťMy body, my rules!ÔÇŁ je v├Żberom dokumenta─Źn├Żch vide├ş jednak z protestov za ┼żensk├ę reproduk─Źn├ę pr├íva v Po─żsku a na Slovensku, ale aj ich protiv├íhy v podobe tzv. Pochodu za ┼żivot na Slovensku. Ako je z vide├ş zjavn├ę, obidve strany s├║ si ist├ę svojou mor├ílnou prevahou a nev├íhaj├║ k obhajobe svojich argumentov pou┼ż├şva┼ą em├│cie ─Źi apely na svedomie a s├║cit. K├Żm v┼íak v in├Żch podobn├Żch konfront├íci├ích (napr. neonacisti vs. civiln├ş antifa┼íisti) dok├í┼żeme odl├ş┼íi┼ą agresora a obhajovate─ża utl├í─Źan├ęho pod─ża jednoduch├Żch vizu├ílnych k├│dov (─Źierna farba, hnev, agresivita, vs. r├┤znorodos┼ą, uh─żadenos┼ą, slu┼ín├Ż prejav), tu sa naraz men├ş garde. Strana podporuj├║ca ─żudsk├ę pr├íva prejavuje hnev, je miestami agres├şvna a identifikuje sa ─Źiernou farbou, k├Żm strana ÔÇťanti-choiceÔÇŁ vol├ş jasn├ę farby, pokojn├Ż protest a mor├ílne posolstvo, s ktor├Żm je ┼ąa┼żk├ę sa intuit├şvne nezhodn├║┼ą (v┼íetci sme predsa ÔÇťza ┼żivotÔÇŁ, ÔÇťza detiÔÇŁ, ─Źi ÔÇťza rodinuÔÇŁ). A hoci sa v jednotliv├Żch pr├şpadoch (─Źoho sme svedkami aj na Rafov├Żch vide├ích) t├íto z├ímena demaskuje v podobe agres├şvneho preru┼íovania zhroma┼żden├ş ─Źi prejavov protestuj├║cich ┼żien, celkov├ę ladenie vide├ş nazna─Źuje, pre─Źo s├║ (hoci racion├ílne nepodlo┼żen├ę a mor├ílne neospravedlnite─żn├ę) snahy o obmedzovanie reproduk─Źn├Żch pr├ív ┼żien medzin├írodne st├íle ├║spe┼ín├ę. ─Żudia sa na ot├ízke pr├ív po─Źiato─Źn├Żch ┼ít├ídi├ş ┼żivota nikdy nem├┤┼żu zhodn├║┼ą, nako─żko presved─Źenie o nesmrte─żnej du┼íi vd├Żchnutej do po─Źat├ęho plodu je sprievodn├Żm javom n├íbo┼żenskej viery. Ka┼żd├í racion├ílna argument├ícia je tu zbyto─Źn├í. D├í sa ale br├íni┼ą eskal├ícii nikam neved├║cemu, ├║─Źelovo podporovan├ęmu konfliktu a rozkolu spolo─Źnosti. Ak aj ver├şme, ┼że ÔÇťv├ş┼ąazstvo je na┼íeÔÇŁ (cit. re─Źn├ş─Źka z jedn├ęho z pro-choice protestov), treba sa z├írove┼ł p├Żta┼ą, a to najm├Ą predkladate─żov protipotratov├Żch z├íkonov, ─Źi s├║ ┼żeny prich├ídzaj├║ce o ┼żivot kv├┤li odopretiu ukon─Źenia rizikov├ęho tehotenstva adekv├ítnou cenou za podobn├ę ideologick├ę ÔÇťdobrodru┼żstv├íÔÇŁ (cit. Anton Chromik, hlavn├Ż inici├ítor slovensk├ęho referenda ÔÇťZa rodinuÔÇŁ z roku 2015). A tie┼ż sa, obzvl├í┼í┼ą v dne┼ínej dobe a v s├║vislosti s odhaleniami r├┤znych foriem a cie─żov hybridnej vojny, e┼íte d├┤slednej┼íie p├Żtajme: qui bono?
Diana Klepoch Majdáková

V├Żstavu z verejn├Żch zdrojov podporil Fond na podporu umenia.