Jan Kostaa – Trofeje
Kurátorka: Kristína Hermanová
Miesto konania: Považská galéria umenia v Žiline, prízemie
Otvorenie výstavy: štvrtok 25. augusta 2022 o 17.00 hod.
Trvanie výstavy: 26. 8. 2022 – 15. 10. 2022
Výstava Trofeje je Satelitom Prvého múzea intermédií III. Nežná sila. Jan Kostaa, ako mužský autor, dočasne dopĺňa stálu expozíciu venovanú tematike rodu, v ktorej sú prezentované diela 8 autoriek a 1 autora zo zbierky intermédií Považskej galérie umenia v Žiline.
Tvorba Jana Kostuu by sa dala rozdeliť do dvoch silných tematických okruhov. Oba ich spája záujem o figúru, viac či menej čitateľný odkaz na fyzické utrpenie, a skúmanie ľudskej / mužskej potreby súťažiť, víťaziť, dobývať a ovládnuť.
Jedným okruhom je záujem o nadpriemerné fyzické výkony, kompetitivita, vývoj ľudských fyzických schopností a estetika pohybu, ktoré Kostaa zhmotňuje v umeleckých dielach od denníkových kresieb, cez maľbu, fotografiu, sochárske objekty a mäkké plastiky až po video, v komplexnom projekte Physical Project.
Druhým okruhom, kam patria aj maľby vystavené v stálej expozícií Prvé múzeum intermédií III. Nežná sila, sú témy postavenia (dominantného) muža a (zlomenej) ženy v ich vzájomnom vzťahu.
Kostaa sa venuje skúmaniu pozície silného mužského jedinca, hlavy rodiny, zberateľa trofejí, či už tých loveckých alebo sociálnych. Ako predloha mu slúži ľudský samec, ktorý má väčšinu situácií svojho každodenného diania pod kontrolou a alibisticky sa odvoláva na konkrétne tradície, alebo zvyklosti, prípadne na animálne zákonitosti. Jeho ciele sú jasné a kontrolu si vydobíja sám, tlakom na svoje okolie, fyzickým alebo psychickým. (Viz. napr. 12 metrov dlhá panoramatická maľba z roku 2015 Óda na radosť).
V prezentovaných dielach svoju pozornosť Kostaa upriamuje vyslovene len na tzv. trofeje tohto samca. Žena, ako častá obeť mačistických komplexov a konania sa stáva dobrou až po eliminácii odporu a následnej rezignácii. Submisívna žena je dobrá trofej.
Kompozície nahých ženských tiel Kostaa maľuje surovým, rýchlym štýlom. Používa priemyselné farby a lepidlá, ktoré kupuje v kutilských obchodoch s prevažne mužskou klientelou. Maľuje rýchlo, bez retušovania nedostatkov, bez živého modelu, podľa fotografickej predlohy v spolupráci s manželkou. Proces prípravného fotografovania v submisívnych a rezignovaných polohách vníma Kostaa ako katalyzátor súkromného dialógu, ktorý mu pomáha v téme zaujať pevnejšie stanoviská.
V samotných maľbách nie sú vždy v prvom pláne rozpoznateľné autorove zámery. Niekedy pôsobia maľby priam dekoratívne, akoby iba znázorňovali ležiacu ženskú postavu. Tento rozmer zdanlivej neškodnosti situácie je pre autora tiež dôležitý. Takisto signifikantná farebnosť je svojím spôsobom príjemná. Figúry sú však takmer vždy šedé, neutrálne, bez tváre, pripravené byť kýmkoľvek. Ako pozadie figurálnych výjavov sa objavuje tapeta – z Kostoovho rodinného archívu, ako odkaz na intimitu domáceho prostredia, v ktorom sa odohrávajú scény zvonku neviditeľné.
Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.