Tom├í┼í Rafa – ÔÇťMy body, my rules!ÔÇŁ

Kurátorka: Diana Klepoch Majdáková
Miesto konania: Pova┼żsk├í gal├ęria umenia v ┼Żiline, pr├şzemie
Otvorenie v├Żstavy: ┼ítvrtok 31. marca 2022 o 17.00 hod.
Trvanie v├Żstavy: 1. 4. 2022 ÔÇô 4. 6. 2022

Prezent├ícia diela Tom├í┼ía Rafu sa uskuto─Ź┼łuje v r├ímci sprievodn├ęho projektu expoz├şcie intermedi├ílneho a medi├ílneho umenia Prv├ę m├║zeum interm├ędi├ş III Satelit 2022.

Pr├íca Tom├í┼ía Rafu je dlhodobo budovan├í ako rozsiahly, preva┼żne videoartov├Ż projekt, v ktorom mapuje verejn├ę prejavy nacionalizmu, pravicov├ęho extr├ęmizmu, rasizmu, netolerancie, ako aj ich protip├│lov (pochodov za pr├íva LGBTIQA+, ┼żien ─Źi ute─Źencov) v r├┤znych krajin├ích preva┼żne strednej Eur├│py. Autor od roku 2009 dokumentuje stretnutia radik├ílnych a revoluc╠în├Żch skup├şn, ale i protivl├ídne a protiextr├ęmistick├ę demon┼ítr├ície, pochody a podporn├ę akcie za pr├íva men┼í├şn c╠îi konflikty antifa┼íistov s pr├şvr┼żencami ultrapravicov├Żch hnut├ş. Poc╠îas svojej pr├íce sa ocit├í priamo v strede diania, c╠îi u┼ż ide o akcie na Slovensku, v Pol╠îsku, Mad╠îarsku, C╠îesku alebo v z├ípadnej Eur├│pe (Nemecko, ┼ávajc╠îiarsko). Monitoroval protestn├ę akcie hnutia Occupy Wall Street v Spojen├Żch ┼ít├ítoch, ako aj zmenu re┼żimu na Ukrajine (janu├ír ÔÇô febru├ír 2014), zap├íjal sa aj do zaznamen├ívania ne─żudsk├Żch podmienok ute─Źencov na hraniciach Eur├│py. Jeho pr├íca sa postupne transformovala aj do dvoch ─Ćal┼í├şch projektov, s├ęrie umeleck├Żch workshopov v marginalizovanej r├│mskej komunite Pr├ízdniny v osade alebo publicistickej webstr├ínky na podporu kritick├ęho myslenia Postpravda.sk . Okrem toho realizuje anga┼żovan├ę z├ísahy do verejn├ęho priestoru (napr. ┼áportov├ę m├║ry, ─îesko-r├│mska vlajka at─Ć.)

V├Żhodou takto rozsiahleho materi├ílu je mo┼żnos┼ą vytv├írania porovnan├ş a kontrastov, h─żadania princ├şpov konfronta─Źn├Żch momentov, ale aj pr├ş─Źin samotn├Żch konfliktov. Napriek tomu, ┼że jeho pr├íca prekrac╠îuje viacer├ę ┼ż├ínre pohybuj├║c sa od dokumentu a┼ż po video-art, je v nej badate─żn├Ż siln├Ż d├┤raz na vizu├ílne kvality z├íberov. Kamera zachyt├íva subt├şlne detaily a nevedom├ę s├║vislosti. Po niekol╠îk├Żch min├║tach sledovania Rafov├Żch vide├ş je zrejm├ę, ┼że nejde o klasick├Ż informac╠în├Ż c╠îasozber ani dokument├írny film vytvoren├Ż s vopred nap├şsan├Żm scen├írom. Bez ak├Żchkol╠îvek koment├írov ost├íva interpretac╠în├Ż k├│d otvoren├Ż a dopovedat╠î ho m├í pr├íve div├ík/div├í─Źka. Napriek tomu, ┼że podvedome zaujmeme stanovisko (a nesporne od─Ź├ştame aj stanovisko autora), umeleck├í optika nec╠îakane plasticky vykresl╠îuje davov├ę manipulac╠în├ę mechanizmy, vlastn├ę v┼íetk├Żm protestn├Żm akci├ím a tak si nedovol├şme celkom podl╠îahn├║t╠î em├│ci├ím a stratit╠î objektivitu.

V├Żstava ÔÇťMy body, my rules!ÔÇŁ je v├Żberom dokumenta─Źn├Żch vide├ş jednak z protestov za ┼żensk├ę reproduk─Źn├ę pr├íva v Po─żsku a na Slovensku, ale aj ich protiv├íhy v podobe tzv. Pochodu za ┼żivot na Slovensku. Ako je z vide├ş zjavn├ę, obidve strany s├║ si ist├ę svojou mor├ílnou prevahou a nev├íhaj├║ k obhajobe svojich argumentov pou┼ż├şva┼ą em├│cie ─Źi apely na svedomie a s├║cit. K├Żm v┼íak v in├Żch podobn├Żch konfront├íci├ích (napr. neonacisti vs. civiln├ş antifa┼íisti) dok├í┼żeme odl├ş┼íi┼ą agresora a obhajovate─ża utl├í─Źan├ęho pod─ża jednoduch├Żch vizu├ílnych k├│dov (─Źierna farba, hnev, agresivita, vs. r├┤znorodos┼ą, uh─żadenos┼ą, slu┼ín├Ż prejav), tu sa naraz men├ş garde. Strana podporuj├║ca ─żudsk├ę pr├íva prejavuje hnev, je miestami agres├şvna a identifikuje sa ─Źiernou farbou, k├Żm strana ÔÇťanti-choiceÔÇŁ vol├ş jasn├ę farby, pokojn├Ż protest a mor├ílne posolstvo, s ktor├Żm je ┼ąa┼żk├ę sa intuit├şvne nezhodn├║┼ą (v┼íetci sme predsa ÔÇťza ┼żivotÔÇŁ, ÔÇťza detiÔÇŁ, ─Źi ÔÇťza rodinuÔÇŁ). A hoci sa v jednotliv├Żch pr├şpadoch (─Źoho sme svedkami aj na Rafov├Żch vide├ích) t├íto z├ímena demaskuje v podobe agres├şvneho preru┼íovania zhroma┼żden├ş ─Źi prejavov protestuj├║cich ┼żien, celkov├ę ladenie vide├ş nazna─Źuje, pre─Źo s├║ (hoci racion├ílne nepodlo┼żen├ę a mor├ílne neospravedlnite─żn├ę) snahy o obmedzovanie reproduk─Źn├Żch pr├ív ┼żien medzin├írodne st├íle ├║spe┼ín├ę. ─Żudia sa na ot├ízke pr├ív po─Źiato─Źn├Żch ┼ít├ídi├ş ┼żivota nikdy nem├┤┼żu zhodn├║┼ą, nako─żko presved─Źenie o nesmrte─żnej du┼íi vd├Żchnutej do po─Źat├ęho plodu je sprievodn├Żm javom n├íbo┼żenskej viery. Ka┼żd├í racion├ílna argument├ícia je tu zbyto─Źn├í. D├í sa ale br├íni┼ą eskal├ícii nikam neved├║cemu, ├║─Źelovo podporovan├ęmu konfliktu a rozkolu spolo─Źnosti. Ak aj ver├şme, ┼że ÔÇťv├ş┼ąazstvo je na┼íeÔÇŁ (cit. re─Źn├ş─Źka z jedn├ęho z pro-choice protestov), treba sa z├írove┼ł p├Żta┼ą, a to najm├Ą predkladate─żov protipotratov├Żch z├íkonov, ─Źi s├║ ┼żeny prich├ídzaj├║ce o ┼żivot kv├┤li odopretiu ukon─Źenia rizikov├ęho tehotenstva adekv├ítnou cenou za podobn├ę ideologick├ę ÔÇťdobrodru┼żstv├íÔÇŁ (cit. Anton Chromik, hlavn├Ż inici├ítor slovensk├ęho referenda ÔÇťZa rodinuÔÇŁ z roku 2015). A tie┼ż sa, obzvl├í┼í┼ą v dne┼ínej dobe a v s├║vislosti s odhaleniami r├┤znych foriem a cie─żov hybridnej vojny, e┼íte d├┤slednej┼íie p├Żtajme: qui bono?
Diana Klepoch Majdáková

V├Żstavu z verejn├Żch zdrojov podporil Fond na podporu umenia.