Ladislav Čarný (*1949)
Žehlenie pre mužov (z cyklu Domáce práce pre mužov), 2004
interaktívna zvuková inštalácia, doska na žehlenie, žehlička, PC, kabeláž, kôš s bielizňou
zo zbierky Považskej galérie umenia v Žiline
získané nákupom od autora v roku 2017
Ladislav Čarný v rozhovore o svojej tvorbe v priamej súvislosti s inštaláciou uviedol, že je vďaka nej „niektorými ženami upodozrievaný, že je esencialistický feminista.“ Tento prívlastok sa týka aj jeho ďalšej interaktívnej inštalácie Vysávanie pre mužov (2001), spolu patria do série Domáce práce pre mužov. Ak by sme na túto sériu, resp. dvojicu prác nazerali optikou témy, naozaj tvorí ojedinelú kategóriu diel, v ktorej autor – z pozície muža – reflektuje na problematiku delenia rodových rolí a im prislúchajúcich činností vykonávaných ženami a mužmi. Ideovým predchodcom tejto inštalácie je spomínané dielo, kde sa divákovi prostredníctvom vysávania koberca v zatemnenej miestnosti odkrýval úryvok textu umelkyne Méreth Oppenheim, v ktorom hovorí, že od čias zriadenia patriarchátu muži považujú svoju ženskú stránku za niečo menejcenné a projektujú ju do žien, tie sú potom nútené prežívať svoju vlastnú ženskosť dvojnásobne – sú akoby ženami na druhú. Z hľadiska formy diela – interaktívna inštalácia, je pokračovaním skupiny diel umelca, v ktorých pracuje s textom: týka sa jeho významu, problematickosti spojenej s jeho vnímaním, no tiež výkladu a nemožnosti ho uchopiť – čo autor demonštroval tým, že pri interakcii s inštaláciou (vysávaním) nebolo možné ho odčítať celý – pod UV svetlom v trubici vysávača sa na koberci objavila vždy len príslušná časť, bol vytvorený fosforujúcou farbou. Práca so svetlom v rôznych formách: zrkadlenie, odraz, no i na báze popísanej techniky jeho vynárania sa v tme prostredníctvom svetelného textu, je dôležitý indikátor jeho tvorby.
Dielo Žehlenie pre mužov podobne obsahuje prvok interaktivity – priamej fyzickej prítomnosti a činnosti jedinca (inak pre autora dôležitý činiteľ diel v oblasti inštalácie), ktorý ju musí vykonávať, aby fungovala – tlakom ruky na žehličku a jej posúvaním po doske sa ozve príslušná zvuková stopa. Dielo je výpoveďou podávanou z pozície muža, avšak rozhodne nenavádza k úvahám, že by autor, nebodaj s dávkou „mačizmu“, pritakával problematickému rozdeľovaniu prác v domácnosti na ženské a mužské. Presne naopak: osobne považuje toto delenie za rodovo citlivú záležitosť, ale tiež s použitím jemného zveličenia smeruje k narúšaniu a relativizovaniu tejto schémy, keďže konštrukt rodu nie je daný iba biologicky – je nestabilnou a premenlivou kategóriou, ale predovšetkým ho formuje kultúrne, no aj náležité sociálne vzťahy a interakcie.
Mira Sikorová-Putišová, kurátorka PMI III Nežná sila a riaditeľka Považskej galérie umenia v Žiline
Získanie diela z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Nákup diela bol financovaný s príspevkom Žilinského samosprávneho kraja.
