Anton Čierny – S láskavým dovolením mojho otca, 2014 – 2019
Prezentácia diela Juraja Bartusza sa uskutočňuje v rámci sprievodného projektu expozície intermediálneho a mediálneho umenia Prvé múzeum intermédií II – Satelit 2019.
Video Antona Čierneho definuje zameranie sa na súvislosti zviazané s príslušnou lokalitou. Cielený výber miesta mu otvára možnosť komunikovať nuansy osobnej (rodinnej) väzby s ním, no upriamením sa na jeho širšie súvislosti – historické, ale aj tie, ktoré charakterizujú jeho súčasné podoby, spodobuje spôsob, akým je možné pristúpiť k identifikácii sa s ním. Autor ako konštrukt vytvorenia videa používa akčnú formu – je performerom, no jeho prístup pri skúmaní lokality je skôr alternatívnym a viac introvertným ako angažovaným.
Osobnou rekognoskáciou v teréne autor znovu pripomína skutočnosti zviazané s dnes neexistujúcou s dedinou Laskár, no i širším okolím Hornej Nitry. Pokojná forma performancie a jej prírodná scenéria vytvára protipól voči negatívnym charakteristikám územia, ktoré sa na seba navrstvovali v priebehu histórie, no i tými, ktorými oplýva v súčasnosti. Ide o malý kúsok Slovenska, kde koexistuje trauma zo zdevastovaného územia, zahŕňajúca zatopený Laskár, s dnes už takmer neciteľným echom existencie miesta, v ktorom sa nachádzal tábor slúžiaci ako zberné miesto pre Židov, Nemcov po skončení II. svetovej vojny, nápravné zariadenie pre „neprispôsobivých“, prostitútky, „pétepákov“. Je to územie, kde je dodnes umelo vytváraná zamestnanosť dotovanou ťažbou nekvalitného uhlia, miesto, kde došlo v roku 2007 k devastačnému výbuchu vo Vojenskom opravárenskom podniku.
Mapovaním v teréne ako fyzickým aktom umelec odkazuje na identitu pochádzajúcu z najužšieho privátneho rámca – pohybom/pátraním v území, odkiaľ pochádza jeho otec a kde sám trávil detstvo. Ten je osobným (a autentickým) základom, od ktorého sa odvíja širšie chápanie tohto pojmu – ako identity určovanej historickými a spoločenskými súvislosťami konkrétneho priestoru, z ktorého jedinec pochádza. Upozorňuje tiež na to, že dôležitým aspektom identifikácie je aj uvedomovanie si jeho pamäte, jej prijatie alebo prípadne – relativizovanie. V súvislosti so špecifikami lokality, kde performanciu uskutočnil, takisto kladie dôraz na to, že obraz miesta a jeho históriu formujú aj vyššie politické či ekonomické ciele. Spoločenstvo, ktoré ho obýva a užíva a identifikuje sa s ním, má na ich ovplyvnenie častokrát len minimálny dosah, ale v mnohých prípadoch pociťuje ich trvalé následky.
Anton Čierny (narodený v roku 1963 v Bojniciach) študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (prof. Juraj Bartusz). V 90. rokoch vytváral najmä inštalácie, mnohé z nich pre konkrétny priestor. Ťažiskovou je procesuálna in-situ realizácia pre trnavskú synagógu (Svitanie, 1996). Od nového milénia sa v tvorbe orientuje najmä na vytváranie videí a videoinštalácií, ktorými reflektuje problematiku verejného priestoru – jeho históriu a príslušné spoločenské a historické súvislosti. Pedagogicky pôsobí na VŠVU na Katedre intermédií, kde vedie Ateliér priestorových komunikácií +.
Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu.
