Peter Rónai – autoReverse, 1997
Prezentácia diela Juraja Bartusza sa uskutočňuje v rámci sprievodného projektu expozície intermediálneho a mediálneho umenia Prvé múzeum intermédií II – Satelit 2019.
Videoanimácia autoReverse je časozberným charakterom obdobou projektu KUNSTvHALE, prítomného v expozícii Prvé múzeum intermédií II. Zhmotňuje činnosť, ktorá sa týka nás všetkých: vytváranie pamäťových stôp zachytávajúcich proces našej existencie, akými nesporne fotografie, dokumentujúce jednotlivé etapy života, sú. Dielo je komprimovanou video verziou portrétu autora, dokumentujúceho jeho podobizeň od detstva až do momentu, keď dielo vytvoril – sú akoby zhustenou podobou albumu. Pri realizácii použil techniku morfingu – umožňujúcu plynulé prelínanie jedného obrazu do druhého, ktorou transformoval sériu analógových, následne zdigitalizovaných fotografií. Výsledkom je dielo hybridnej povahy – postfotografia, ktorá sa ako médium viaže predovšetkým s výtvarným programom umelcov smerovaným k skúmaniu identity, resp. telesnosti. V čase vytvorenia diela bolo technické zázemie pre realizáciu morfingu v našich podmienkach pomerne nedostupné – to, čo dnes prirodzene dokáže PC grafický program, bolo vtedy vytvárané oveľa komplikovanejším spôsobom – jednotlivo fotografiou po fotografii. Používanie morfingu na manipulovanie zobrazenia svojej podobizne je jedným z výrazných atribútov tvorby Petra Rónaia. Odráža neustále prebiehajúci seba-výskum – ako autorského subjektu, a je viditeľnou líniou permanentne plynúcou jeho tvorbou. Videoanimáciu autoReverse, zloženú zo štyridsiatich portrétov, po prvý raz predstavil ako súčasť rovnomennej videoinštalácie na samostatnej výstave Videoantológia v roku 1997 práve v Považskej galérii umenia v Žiline. I v prípade tohto diela je možné odčítať typické prvky sebairónie a odstupu, akými výtvarník nazerá na pozíciu seba ako tvorcu umenia. Videoanimácia autoReverse je pomyselným pendantom k dielu KUNSTvHALE – sérii menších obrazov/dokumentov, ktoré zachytávajú prienik jeho umeleckej činnosti do histórie umenia. Dielo Petra Rónaia je vystavené v rámci rozšírenej prezentácie umelcov z expozície Prvé múzeum intermédií II Medzi informáciou a pamäťou – Satelit 2019.
Videotvorba Petra Rónai je v sfére slovenského videoumenia ťažiskovou, autor už od konca 80. rokov vytvára videoinštalácie, videá, videodokumenty, postfotografie a ďalšie formy mediálneho umenia. V rokoch 1990-93 pôsobil (s J. Kollerom) v skupine Nová vážnosť, ich spoločné realizácie smerovali k snahe o totálne umenie ako prekonania tradicionalizmu svojho prostredia – v viacerých prípadoch sú P. Rónaiom dokumentované videom. Vystavoval na dôležitých prehliadkach videoumenia doma i v zahraničí, najmä Video-vidím-ich sehe (1994, Žilina, Bratislava, Thun), Nature in motion/Příroda v pohybu (1994, Praha), aktuálne sú jeho diela súčasťou prehliadok konceptuálneho a postkonceptuálneho umenia, z posledných: Story of (Post)conceptual Art in Slovakia (2019), Ludwig Museum, Budapešť. Pedagogicky pôsobil na viacerých školách, momentálne vedie Ateliér grafiky a experimentálnej tvorby na Katedre výtvarných umení a intermédií na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach. Žije v Bratislave.
Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu.
