Laco Teren (*1960)
Hatto, 1994
inštalácia, 5 ks objektov v tvare vajca, á 90 x 60 cm
dar Sorosovho centra súčasného umenia v roku 1994
V obrazoch Laca Terena z 90. rokov je tiež prítomná stratégia narábania so znakmi a ich sémantikou, ktorú používal v druhej polovici 80. rokov, keď tvoril v intenciách neoexpresionistickej maľby. Ako jediný z vtedajšej generačnej vlny používal znakovú reč vychádzajúcu z atribútov socializmu (kosák a kladivo, klas, ozubené kolesá), no šlo skôr o ich parafrázy, resp. zámerné vyprázdňovanie ich významov a prácu len s ich formami. V nasledujúcej dekáde odráža ikonografia jeho malieb typické a skôr negatívne nuansy transformujúcej sa spoločnosti na prahu demokracie a symptómov s tým spojených.
Inštaláciu Hatto autor predstavil na výstave Marginalia – II. výročnej výstave Sorosovho centra súčasného umenia. (PGU, 1994) a získal za ňu cenu. Objekty v tvare vajca, ktoré možno rozhýbať, svojim dokonalým až „vydizajnovaným“ tvarom korešpondujú s odosobnenými a chladnými inštaláciami prvej vlny neokonceptuálneho umenia a podobne sú mu blízke i uchopením témy, vyjadrujúcej nejednoznačný postoj ku konzumu a svetu preplnenému tovarom a produktmi. Na jednej strane je to fascinácia, symbolizovaná použitím drahej metalizovanej farby, a na strane druhej výstraha pred ním zosobnená diabolskými rohmi.
