Gabika Binderová (*1975)
East side story, 2003
video, 9´50´´, farba, zvuk
scenár a réžia: Gabika Binderová, kamera: Miroslav Liška, Gabika Binderová
strih: Pavol Čejka, Patrik Kovačovský, FX: P. Agat Huba, technická spolupráca: Erik Binder
zo zbierky v správe Považskej galérie umenia v Žiline
získané nákupom od autorky v roku 2017
Gabika Binderová sa začiatkom nultých rokov etablovala ako autorka inštalácií, objektov a videí, ktoré komunikujú nuansy mikrosveta výtvarníčky, ale aj ženy, matky dvojičiek – chlapcov a manželky. Ak by sme jej tvorbu chceli kategorizovať v súvislosti s rodovým umením, ktoré deklaruje, že kategória rodu komplexnejšia jednotka, nie je daná biologicky a je viac sociálnym konštruktom, je nutné na diela Gabiky Binderovej nahliadať aj cez optiku manželského umenia, ktoré podľa výtvarníčky a kurátorky Lenky Klodovej (CZ) charakterizuje to, že vzniká a je realizované v inštitucionalizovanom zväzku. No tiež to, že takto indikuje témy, ktoré zastrešuje aspekt partnerstva, kde rod je súčasťou širšej škály súvislostí zviazaných s manželstvom (psychologický, sociálny a sociologický faktor).
Diela Gabiky Binderovej zo začiatku milénia vznikali jednak ako jej vlastné projekty, no tiež často spolupracovala s manželom Erikom Binderom: Mars a Venuša Binder, Kunst-fa (ako Kunst family), v ktorých nechávali diváka (resp. návštevníka galérie – najmä výstava 2JA v Mestskej galérii v Rimavskej Sobote, 2001) vstúpiť do ich manželského mikrosveta. Realizované boli najmä ako inštalácie pozostávajúce z reálií z bežného života – tak aby sprostredkovali odtienky partnerstva, ale aj fyzické či mentálne odlišnosti jeho aktérov. V tomto ohľade sú spoločné (na partnerstvo zacielené) projekty dnes už ex-manželov Binderovcov v našom výtvarnom prostredí pionierske, až o dekádu neskoršie sa k podobnému vzorcu umenia, kde nosný kód je partnerstvo/manželstvo, prihlásili umelci Pavlína Fichta Čierna a Anton Čierny vo viacerých spoločných videách z rokov 2011 – 2012.
Video East side story je slovami umelkyne autoportrétom. Odzrkadľuje jej rodinné vzťahy, no jeho dôležitým prvkom je aj sociologický aspekt – ukazuje opozíciu periférie, odkiaľ autorka pochádza, a centra, kde ako umelkyňa pôsobila a žila. Ide o komprimované (vizuálne zhutnené) road-movie zachytávajúce cestu rodiny Binderovcov z Bratislavy na východné Slovensko. Jej slovami je tiež metaforou každodennosti – tak ako autorka spamäti pozná svoj deň a jeho jednotlivé zastavenia, tak aj vlak zo Západu na Východ a späť, má svoju pevnú a nemennú trasu. Dej filmu je zámerne zacyklený – aktéri na konci ich cestovania vystúpia na tom istom mieste, kde nastúpili, akoby sa nikam nedostali, čím sa čas a priestor zmiešal do jedného celku. Dielo bolo zaradené do kolekcie pre výstavu Permanentný romantizmus (GMB Bratislava, 2003), ktorá prezentovala romantické prístupy v súčasnom umení, tiež na výstave Autopoesis (SNG Bratislava, 2006) venovanej aspektu seba-prezentácie, seba-reflexie, no i seba-mýtizácie osobnosti umelca.
Mira Sikorová-Putišová, kurátorka PMI III Nežná sila a riaditeľka Považskej galérie umenia v Žiline
Získanie diela z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Nákup diela bol financovaný s príspevkom Žilinského samosprávneho kraja.
