Eva Filová (*1968)
Bez rozdielu, 2001
6 tetrapakových objektov, tlač, laminovaný papier, sušené mlieko
zo zbierky v správe Považskej galérie umenia v Žiline
získané nákupom od autorky v roku 2017
Diela Evy Filovej prekračujú hranicu konceptu radikálneho súkromia hádam najviac a v jej prípade naozaj platí tvrdenie, že súkromné/osobné/ženské je politické. Vykročením von je konzekventný kritický prístup k vybraným aspektom spoločenskej, kultúrnej a politickej reality na Slovensku, ktoré komentuje veľmi otvorene, v čom pramení podstata jej provokatívneho výtvarného jazyka.
Eva Filová pri realizácii intermediálnych foriem diel siaha po prvkoch, ktoré jednak na súkromie odkazujú – napr. séria kusov oblečenia v ČB (ne)farebnosti, pozostávajúca z kusov spodnej bielizne, opatrených termínmi pochádzajúcimi z opozitne stojacich liberálnych a konzervatívnych táborov (celibát, pro-choice, odluka, registrované partnerstvo, atď.) – v sérii Angažovaný šatník (2006 – 2014), či pochádzajú z politicko-spoločenskej sféry – ako nepoužité volebné lístky, ktoré ilustrovala erotickými kresbami (séria Sladké zajtrajšky, 1992 – 2002). No tiež také, ktoré podrývajú stále prítomnú „ostalgiu“ – polystyrénové písmená z agitačných násteniek, z ktorých však skladá sarkastické a podvratné texty (Veľký testament, 2003).
Videotvorbu autorky podobne charakterizuje radikálny akcent. Autorka (a v tomto prípade už naozaj ide aj o angažovaný prístup) vyjadruje podporný názor na slobodnú voľbu ženy v otázkach interrupcie a tiež reaguje na úzke prepojenie slovenskej politiky s katolíckou cirkvou (video Možnosť voľby, 2003), osobitou linkou je podvratné dekonštruovanie rodových stereotypov, ktoré sú najmä v slovenských ľudových tradíciách, napr. šibačke – vo videu Iniciácia plodnosti (2003), ktoré realizovala s výtvarníkom Petrom Kalmusom.
Séria objektov Bez rozdielu vznikla pre výstavu Veľké mlieko (Nitrianska galéria), ktorej jednoduchý koncept – vyskladať výstavu z autorských reakcií a interpretácií na tému mlieka, bol výtvarníckou iniciatívou. Výstava predznamenala nasledujúce galeristické a kurátorské aktivity výtvarníkov v nultých rokoch (napr. vznik bratislavskej Galérie HIT), ale súčasne bola dôkazom, že aj banálny koncept môže dospieť ku osobitému výsledku. Realizácia autorky je z formálnej stránky úplne v intencii témy – sú to tetrapakové škatule (bežne plnené mliečnymi produktami, tu naplnené sušeným mliekom, a stále sa vyznačujúce príslušnou vôňou). Avšak pri spracovaní/redizajne obalov autorka využila metódu privlastnenia si zobrazení pochádzajúcich z iných sfér – od dejín umenia až po pornočasopis v estetike typickej pre neokonceptuálne umenie, ktoré pracuje aj s obrazmi pochádzajúcimi zo sveta popkultúry a reklamy, a tým ironicky okomentovala faktor viacerých funkcií ženského tela.
Dielo bolo zaradené kolekcie prezentujúcej diela vybraných slovenských umelkýň na medzinárodnej prehliadke umenia Gender Check v roku 2009 vo Viedni, ktorá bola prvou komplexnou výstavou predstavujúcou umenie z východnej Európy od 60. rokov 20. storočia z hľadiska témy gendrových (rodových) rolí.
Mira Sikorová-Putišová, kurátorka PMI III Nežná sila a riaditeľka Považskej galérie umenia v Žiline
Získanie diela z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Nákup diela bol financovaný s príspevkom Žilinského samosprávneho kraja.
