Roman Ondák (*1966)
Zázračné dieťa, 1993
inštalácia, sklo, voda, drevo, atrament, variabilné rozmery
získané kúpou od autora v roku 1993
Tvorba autora z 90. rokov je považovaná za dôležitý príspevok k neokonceptuálnemu umeniu dekády. V tomto čase, do ktorého spadá aj realizácia inštalácie Zázračné dieťa, bolo pre autora typické vytváranie inštalácií a objektov z ready-mades, pričom mnohé z nich reflektovali záujem o procesy vzdelávania, narábania s informáciou a jej – metaforické – uchovávanie. Z tejto línie sú známe najmä objekty/inštalácie pozostávajúce z konzerv s vinetami beletristických titulov, či vrecká z múky s menami filozofov. In-situ vytvorená inštalácia Zázračné dieťa bola príspevkom k výstave Tajomstvo (1993), realizovanej v podkrovných priestoroch PGU. Pozostáva z kusov nábytku a troch akvárií, v ktorých sú vo formaldehydovom roztoku „archivované“ knihy. Autor ňou evokuje nielen moment určitého zastavenia sa v čase, ale i moment večného udržania i „konzervácie“ informácií.
Neskoršie i aktuálne projekty autora spadajú do kategórie tzv. context-specific, čiže umenia iniciovaného určitou situáciou a reagujúceho na ňu. V mnohých prípadoch využíva spoluúčasť anonymného kolektívu ľudí (diváci, návštevníci galérie), tí sú v skutočnosti tvorcami diela a autor preberá rolu režiséra situácie. Typickým príkladom je procesuálne dielo Meranie vesmíru (2007, MoMA New York), v ktorom návštevníci zanechávali značku na stene výstavného priestoru vo výške svojho tela, doplnenú menom a dátumom merania.
