Prv√© m√ļzeum interm√©di√≠ II

Prv√© m√ļzeum interm√©di√≠ II (2017 ‚Äď 2019)
Medzi inform√°ciou a pam√§Ň•ou

autori:
Juraj Bartusz
Anton ńĆierny
Ilona Németh
Roman Ond√°k
Peter Rónai
Stano Mas√°r

koncepcia expozície a kurátorka
Mira Sikorov√°-PutiŇ°ov√°

architekt√ļra a vizu√°l expoz√≠cie
Marcel Benńć√≠k

Realiz√°ciu expoz√≠cie z verejn√Ĺch zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Druh√© pokrańćovanie projektu Prv√© m√ļzeum interm√©di√≠ predstavuje kolekciu diel, ktor√© okrem vopred definovanej pr√≠sluŇ°nosŇ•ou k intermedi√°lnym a medi√°lnym form√°m, sprostredk√ļvaj√ļ pohńĺad na fenom√©n pam√§te, ako problematiky zviditeńĺnenej najm√§ v umen√≠ nov√©ho mil√©nia. Toto zviditeńĺnenie s√ļvis√≠ s postupn√Ĺm odklonom od artikul√°cie t√©m (predovŇ°etk√Ĺm neokonceptualizmu) prostredn√≠ctvom univerzalistick√©ho modelu, a naopak – pr√≠klonom k individu√°lnemu jazyku, ktor√©ho nuansy urńćuj√ļ t√©my vych√°dzaj√ļce i z lok√°lneho (slovensk√©ho) kontextu.

Zaujatie pam√§Ň•ou (osobnou, historickou, kolekt√≠vnou) a jej spodobovanie sp√īsobom, ktor√Ĺ sa d√° oznańćiŇ• ako autorsk√Ĺ Ň°t√Ĺl (vzhńĺadom na to, Ňĺe v 90. rokoch bola tak√°to forma komunikovania pomerne vz√°cna), dokumentuje inŇ°tal√°cia Juraja Bartusza, ktor√Ĺ vtedy realizoval viacero diel venovan√Ĺch reflexi√°m vlastn√Ĺch sk√ļsenost√≠ z minulosti. ZreteńĺnejŇ°√≠, v zmysle – viac zosobnen√Ĺ, pr√≠stup k vybranej historickej skutońćnosti (ako Ň°tartuj√ļceho ńćiniteńĺa pre tzv. historick√ļ pam√§Ň•) predstavuje aj videoobjekt Antona ńĆierneho. Obe pr√°ce, ktor√Ĺch vznik oddeńĺuje viac neŇĺ desaŇ•rońćie, dokladaj√ļ nielen pr√≠tomnosŇ• tejto t√©my v 90. rokoch (Juraj Bartusz), ale aj in√ļ strat√©giu jej uchopenia v nasleduj√ļcom desaŇ•rońć√≠ (Anton ńĆierny). Okrem vzŇ•ahu pedag√≥g Juraj Bartusz ‚Äď Ňĺiak Anton ńĆierny je umenie u oboch form√°tovan√© z√°ujmom o vybran√© spolońćensko-historick√© s√ļvislosti, sprostredkov√°van√© optikou kolekt√≠vneho, no i osobn√©ho videnia. T√°to taktika je bl√≠zka i Ilone N√©meth ‚Äď najm√§ jej realiz√°ci√°m z posledn√Ĺch desiatich rokov. Podobne sa nimi dot√Ĺka aj (ne)funkńćnosti kolekt√≠vnej pam√§te, najm√§ pr√°cami venovan√Ĺmi postaveniu minor√≠t (v s√ļńćasnosti i v hist√≥rii) ńći teritorialite. Jej objekt z 90. rokov prezentuje pam√§Ň• ako s√ļńćasŇ• faktoru telesn√©ho v umen√≠, je ‚Äď symbolicky povedan√© ‚Äď pam√§Ň•ov√Ĺm arch√≠vom odkazuj√ļcim na individu√°lnych, no nezn√°mych jedincov.
Diela Romana Ond√°ka, Petra R√≥ania a Stana Mas√°ra zastreŇ°uje leitmot√≠v inform√°cie, spojenej s √ļvahami o moŇĺnostiach jej symbolick√©ho i re√°lneho uchov√°vania (predstavuje ju najm√§ inŇ°tal√°cia Romana Ond√°ka), alebo jej prepisov, pr√≠padne nar√°bania s Ňąou ako s jednotkou archivovania ńći ako prostriedku pre vytv√°ranie pam√§Ň•ov√Ĺch st√īp. V pr√°cach Stana Mas√°ra a Petra R√≥naia je obsahom inform√°cie vizu√°lne umenie samotn√©, a tak sa st√°va mot√≠vom pre √ļvahy o prev√°dzke umenia, jeho podstate a prenikan√≠ do kaŇĺdodennosti ńći kritike jeho mechanizmov.


Expozícia