Prv├ę m├║zeum interm├ędi├ş I

Prv├ę m├║zeum interm├ędi├ş I (2012 ÔÇô 2017)
Verzie neokonceptu├ílneho umenia, rod a telesnos┼ą

autori:
Simona Bubánová
Pavl├şna Fichta ─îierna
Denisa Lehocká
Karol Pichler
Boris Ondrei─Źka
Laco Teren
Jozef Šramka
Jana ┼Żelibsk├í

Koncepcia expoz├şcie a┬ákur├ítorka
Mira Sikorová-Putišová

V├Żber diel do prvej (a z├írove┼ł pilotnej) f├ízy Prv├ęho m├║zea interm├ędi├ş predstavuje typick├ę prvky umenia s┬á┼ąa┼żiskom v 90. rokoch, ich prepojenie s┬ávrcholiacimi 80. rokmi, z├írove┼ł ich kontinuitu v novom mil├ęniu. Expoz├şcia bola ÔÇ×├║vodn├Żm vstupomÔÇť do umenia interm├ędi├ş dek├ídy a┬átaktie┼ż poukazovala na presadenie sa medi├ílneho umenia – najm├Ą videom├ędi├ş v┬átomto ─Źase.

Jazyk postmodern├ęho umenia je v┬á90. rokoch vidite─żn├Ż v┬ástieran├ş hranice medzi elitnou a┬ámasovou kult├║rou a synkretickom ┼ít├Żle ÔÇô typick├Żmi pr├şkladmi s├║ prezentovan├ę realiz├ície Borisa Ondrei─Źku. Objekty Laca Terena odr├í┼żaj├║ jednu z┬ápr├şzna─Źn├Żch t├ęm neokonceptualizmu 90. rokov ÔÇô nejednozna─Źn├Ż vz┼ąah k┬ásvetu tovaru, no pou┼żitie archetypu (vajce ako symbol zrodenia) m├í korene v┬ájeho star┼í├şch neoexpresionistick├Żch ma─żb├ích. Ich ikonografick├ę prvky pou┼żila aj Simona Bub├ínov├í, av┼íak jej objekt sa spracovan├şm u┼ż pribli┼żuje k form├ím interm├ędi├ş 90. rokov. Ur─Źit├Żm protip├│lom k┬ádielam t├Żchto autorov je n├ístenn├í in┼ítal├ícia Karola Pichlera, predstavuj├║ca typ neokonceptu├ílneho umenia s┬áv├Żchodiskami vo filozofii, n├íbo┼żenstve ─Źi mystick├Żch n├íuk├ích, na z├íklade ktor├Żch autor zostavuje vizu├ílny jazyk postaven├Ż na ┼íifr├ích a┬ák├│doch.

─Äal┼íou l├şniou expoz├şcie Prv├ęho m├║zea interm├ędi├ş I┬ás├║ realiz├ície autoriek v┬ál├şnii postfeminizmu a┬áumenia zaoberaj├║ceho sa problematikou rodu. S├║ rev├şziami radik├ílnej┼íie formulovan├ęho feminizmu, a┬áto i napriek skuto─Źnosti, ┼że v┬ána┼íom prostred├ş pred rokom 1989 (vzh─żadom na vtedaj┼íiu prax umenia), nemal v├Żraznej┼íie zast├║penie. Diela tohto typu charakterizuje snaha ┼ítrukt├║rovanej┼í├şm sp├┤sobom zadefinova┼ą identitu ┼żeny a rod. T├ęmy┬ápostfeminizmu sa venuj├║ vn├şmaniu tela, nar├║┼íaniu tabu sexuality, mapuj├║ s├║kromie, a┬ápre diela, ktor├ę ich reflektuj├║, s├║ viac pr├şzna─Źn├ę medi├ílne formy umenia. V┬á90. rokoch s┬ánimi za─Źala pracova┼ą Jana ┼Żelibsk├í, jej video in┼ítal├ícia je reflexiou atrib├║tu ┼żenskosti (p┼Ľs) na z├íklade tvarovej a┬ázvukovej al├║zie. Z┬ápodobnej platformy sa odv├şja aj videoperformancia Pavl├şny Fichta ─îiernej, ako introspekt├şvna referencia o vlastnej telesnosti. Denisa Lehock├í v in┼ítal├ícii sprostredk├║va svoje s├║kromie, kde dominantn├Żm prvkom je zachytenie intimity p├íru. Trojicu diel autoriek ÔÇô ┼żien dop─║┼ła realiz├ícia Jozefa ┼áramku ako pendant vyjadren├Ż poh─żadom mu┼ża.

Druhotn├Żm, no zastre┼íuj├║cim mot├şvom expoz├şcie, je d├┤raz na telesnos┼ą, ako jednej z┬át├ęm umenia po roku 1989. Popri jeho uchopen├ş v┬áintenci├ích rodovej problematiky (Jana ┼Żelibsk├í, Pavl├şna Fichta ─îierna, Denisa Lehock├í) je artikulovan├Ż aj razantnej┼í├şmi expres├şvnymi formami alebo s┬ár├┤znou mierou uplatnenia jazyka metafory alebo symbolick├ęho vyjadrovania (Simona Bub├ínov├í, Laco Teren, Boris Ondrei─Źka, Karol Pichler, Jozef ┼áramka).


Expoz├şcia